Lásku v duši a rozvahu. V tomto čase je to nanajvýš dôležité.
Pocit unikátnosti a jedinečnosti ľudskej civilizácie – aj to je daň pohanského myslenia. Pud sebazáchovy nám našepkáva: „Človek je viac ako všetko, človek je v centre všetkého.“ Preto až doteraz kňazi, najmä pravoslávni, kategoricky odmietajú uznať existenciu iných civilizácií vo vesmíre.
Teraz prichádza čas, keď sa ľudská agresivita, vonkajšia aj vnútorná, stáva smrteľne nebezpečnou pre ďalšiu existenciu civilizácie. Agresivita, požierajúca dušu, berie ľuďom nielen súčasnosť, ale aj budúcnosť.
Pre uctievača modiel je agresivita prirodzeným stavom. Necíti Božiu vôľu a vždy bude nenávidieť previnilca. Len ten, kto chápe, že Boh je láska, a cíti, že všetko plynie od Boha, sa nedokáže vo svojom vnútri uraziť a nenávidieť.
Zdá sa, že v najbližších rokoch prežijú len ozajstní monoteisti, a to tí, ktorí sa nedokážu k svetu a k sebe chovať s nenávisťou, strachom alebo skľúčenosťou, keďže vo všetkom cítia len Božiu lásku.
Možno by sme naozaj mali začať uvedomením si jednoduchej pravdy: Boh nás miluje.
Lazarev S.N. Skúsenosť pežitia 6. časť
https://www.facebook.com/photo?fbid=4711190572247115…