Všetci sme postihnutí rušnou civilizáciou, ale POKOJ V DUŠI JE NA DOSAH

autor ŽIARISLAV

Pekný deň, ktorý je o niečo dlhší, ako ten včerajší.

V skutočnosti je to, čo prežívame, náš vnútorný deň. Každý deň, každá duša je trochu iná. V akom stave je tá naša duša?

Pokoj v duši je jeden možný stav veci. Ruch v duši je druhý stav. Dnes je veľký nadbytok ruchov a pokoj v duši je stav veľmi výnimočný a zriedkavý. Aj duševne vyrovnaný človek, keď je príliš zamestnaný a teda perný, potrebuje na skutočné upokojenie aj tri dni. Trojdňový sviatok to umožňuje, v bdelom vedomí.

Rušenie duše je stav, ktorý môžeme nazvať neurózou. Väčšina neuróz má korene v rannom detstve. Neuróza, ak je veľmi silná môže mať navonok viditeľné príznaky, ako tyky, ľudovo povedané aj myky , teda zášklby, zdanlivo bezdôvodné, spravidla rýchle pohyby. Môže to byť aj pohadzovanie ofinou, či iné opakované pohyby. Tiež pohyby hojdavé, či prechádzanie sa z miesta na miesto a späť… Tieto pohyby teda môžu nám dať svedectvo o duševnom nepokoji či duševnom zranení. Duševný nesúlad sa však môže prejavovať aj navonok nie príliš viditeľnými prejavmi.

PRAMEŇ VEDOMIA:

Bolesti hlavy a krčnej chrbtice – svedčia nielen o možnom stavcovom posune, ale o „pretlaku“ v oblasti mozgu, ktorý môže mať síce rôzne príčiny, avšak v podstate ide o jeden z druhov neurózy. Nerovnováha v prameni vedomia môže súvisieť tiež s nepríjemnými pocitmi pri zachytávaní vonkajších ruchov čuvami, teda očami, ušami…Nerovnováha a napätia v mozgovej oblasti hlavne u pernejších mužov niekedy ústia až do ťažkých úrazov (mozgových príhod). Nerovnováhy sa dajú riešiť vyladením smerom k pokoju vedomia a duše.

PRAMEŇ CITU:

Tieseň alebo bolesti, či iné nepríjemné stavy v oblasti srdcového prameňa. Časté bývajú aj tlaky, či zaseknutia živodrách v chrbtici za oblasťou srdcového prameňa. Hlavne u mužov pernejšej povahy neriešenie niekedy ústi do úrazu („srdcové príhody“) Aj v tomto prameni sa nahromadenie napätia nevyladenej sily dá riešiť vyladením – od srdnatosti k srdečnosti, a teda od ruchu k rozjímaniu, nie k umelému a násilnému úsmevu…

PRAMEŇ „ŽIV“:

Teda oblasť pásu, od žalúdka dole. Žalúdočná neuróza sa prejavuje zdanlivo bezdôvodnými tlakmi a zvieravými bolesťami v oblasti žalúdku a trávenia. Tlaky sa vyskytujú hlavne v časoch vedomého, či podvedomého nervového napätia. Tieto ťažkosti spolu s trávením ústia v konečníku. Neustále, alebo príliš časté, telesne bezdôvodné zvieranie konečníka je jedným z príznakom neurózy a po čase môže ústiť k vytvoreniu kŕčových žíl – takzvanej zlatej žily. Neuróza v oblasti života – zažívacích ústrojov a aj vylučovacích, sa teda dá riešiť vyladením.

Máme ešte rad ústrojov, ktoré nás vlastne nebolia, až kým nie je naozaj zle. Sú to ústroje látkovej výmeny, v podobe žliaz a iných ústrojov. Zvlášť činnosť štítnej žľazy – v oblasti „ohryzku“, teda v krku, má súvis s preciťovaním pokoja a šťastia, či nepokoja a neistoty až životného strachu. Kým napríklad pohlavné žľazy súvisia so vzťahmi a životným uplatnením, pri rozladení vzťahov trpia. Ženy napríklad nedostávajú bežne srdcové infarkty, ako muži, ale trpia v oblasti pŕs a môžu sa im po dlhodobom rozladení zväčšovať uzliny a podobne. Ohnivejším a veternejším povahám sa potláčaním a neriešením neurózy niekedy vyzrážajú kamienky v obličkách, vodnejším a zemskejším povahám v žlčníku. To všetko sú vážne veci, niektoré z nich vidno, až keď je už naozaj zle. Preto a aj preto by sme mali sledovať reč svojho tela, ktoré nám svedčí o stave duše.Nesledujme iných, sledujme predovšetkým a hlavne seba, aby sme zvedeli, v akom sme stave. Sledujme nielen bolesti a zjavné úrazy, ale aj jemné pocity, na ktoré nás duch, v zmysle náš osobný duch, upozorňuje. Buďme vnímavý.

Keď sa stále zaoberáme okolitým dianím, nemáme čas na svoju dušu. Bezduché prepínanie televíznych kanálov je jedným z príznakov toho, že zanedbávame svoju dušu a oddávame sa povrchnosti a nevedomosti. Takí sa vzdávajú aj duševného pokoja, slobody a duchovnej zvrchovanosti.

Vidíme, rodina, že keď sa na seba pozrieme s nadhľadom, keď sa pozorujeme zvonku, zisťujeme, že sme takmer všetci postihnutí slaboduchými a neurotickými prejavmi civilizácie, ktorá uctieva ruch na úkor pokoja, hrabivosť na úkor skutočného šťastia a vedomej spokojnosti. My sa ale s tým môžeme vysporiadať. Môžeme sa sami ovládať a vyliečiť. V tom nám ale nepomôžu tabletky a prístroje, tie používajme len v mimoriadnych ťažkých stavoch, nie na základnú údržbu tela a duše.

Bytosti drahé, je čas Vianoc, a teda Slnovratu. Je čas sviatkov, počas ktorých sa zvykneme obdarovať. Uctime si blízkych, ale uctime si aj seba. Darujme si „svätý pokoj“, vytvorme si ho, prijmime ho zo zdroja. Uctime si dušu. Nekupujme zbytočnosti, umelohmotné čarabugy, isteže môžeme aj niečo kúpiť, ale nezabúdajme, že najväčšie dary sú duchovné. Tie sa nepokazia, ak sú pravé, ak sú prijaté a tiež neskončia na smetisku. Každý umelohmotný výrobok stojí nejaký objem pitnej vody, ktorú znečistíme. Aleduchovné a duševné dary, tie vylepšujú náš svet, tie nerobia z našej Matky Zeme jedno veľké smetisko, naopak, pomáhajú aj jej, nielen nám. Uctíme si nielen našich osobných rodičov, ale aj našich duchovných rodičov, Matku a Otca. Tým nepodarujete mobil, ani počítač, v duši a duchu, v prameni srdca a vedomia je naše posvätné spojenie s nimi. Nehľadajme už vinníkov za krivdy a stav, v ktorom sme sa v tomto rušnom živote ocitli. Aj vinníci sú postihnutí, aj im môžeme pomôcť. Hľadajme radšej východisko, hľadajme svoj raj. A zasväťme tomu tieto sviatky.