Nezväzujme sa vzájomne, len kráčajme vedľa seba
Výborne napísané!
Najviac ma na ľuďoch udivuje to nekonečné divadelné
predstavenie. Neustále niečo hrajú a bojujú o pravdu, nasadzujú si masky za účelom rešpektu, obdivu a uznania.
No málokto chápe, že byť skutočne prirodzene žijúcim tvorom je tak oslobodzujúce. Jedinou istotou je byť sám sebou. Povedal by som, že je to strach, ktorý núti ľudí uvažovať, ale hlavne pokračovať v tejto schíze. Už od ranného veku čelíme skúškam, už ako malé deti sme postavení pred situácie, ktoré nás buď ponížia, alebo postavia do role vodcu. Každopádne poníženie príde až vtedy, keď to sami dovolíme.
Existuje tzv. zákon vrana k vrane sadá. V škole sa stretávajú žiaci s rovnakými názormi či povahami, a keď sa jeden opováži protestovať voči situácií, alebo názoru, je postavený do role obete. Otázka znie: „Záleží mi na tom, či spolok ktorý ani nevie, že nevie, mi bude ovládať život?“ Ak podľahneme výsmechu, dobrovoľne sa sabotujeme. Začíname žiť život podľa predstáv iných, sme väznení predsudkami, každý názor alebo skutok, ktorý vykonáme, je iba produktom spoločenských dogiem. Inak povedané ” Konám, alebo hovorím to, čo chcú ostatní počuť.” Žiť v tejto melanchólií, byť vystavovaný neustále analýze “kto, kde, kedy a prečo” je tak obmedzujúce, až raz prestanete mať chuť stretávať sa s týmito energetickými pijavicami.
Opustíte všetko, čo vám nepomáha, všetko, čo vás nerobí šťastnými, všetko čo robíte iba kvôli povinnosti pre druhého, alebo čo vás inak zhadzuje na zem. Ste predurčení, aby ste rástli a vyvíjali sa. No takéto tempo, či spôsob života, vás skôr či neskôr dostane do kolobehu nazývaného “MUSÍM ZAPOSOBIŤ.”
Stojí takýto život za to? Prvá dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť je fakt, že sme boli stvorení podľa obrazu Boha a dostali sme svoju slobodnú voľbu.Prvý krokom je rozhodnutie. Žijem život skutočne taký, aký chcem ja sám, alebo je to len spomínaná divadelná hra pod pseudonymom “pozerajte na mňa, ja som váš ideál”?Keď sa rozhodneme ako bytosti so svojou slobodnou voľbou, že vystúpime z tejto paralýzy, spoločnosť na nás vyvinie tlak, hovoríme tomu aj “nepatríš medzi nás”.
Otázka znie: „Chcete patriť medzi nich, alebo byť šťastní?“
Všetko, čo o vás ľudia hovoria či píšu, nie je skutočná nemenná pravda, je to ich perspektíva. A ako sa hovorí, ten, kto kritizuje či ohovára, nehovorí skutočne o druhých, ale o sebe samom. Jeho slová vychádzajú z jeho myšlienkového filtra. Jeho slová definujú jeho úroveň, charakter, uhol pohľadu a jeho celkové zmýšľanie. A to nemá nič spoločné s vami. Je to ich myšlienkový filter, ich Svet a nie váš skutočný obraz.
Predstavte si seba samého ako jeden veľký premietač a okolie ako plátno. Všetko, čo vyšlete, všetko, čo sa rozhodnete premietať, vám plátno, teda ľudia, iba odzrkadlia, prehrajú vám to spätne, ponúknu spätnú väzbu. A to je na tom to najkrajšie. V zápätí nemusíte hľadať, stačí pozorovať seba samého na tomto spomínanom plátne. Ľudia odzrkadľujú váš charakter. Človek, ktorý nevidí ani cez celú spásu dobro a pozitívny pohľad na život, len ťažko povie o čudákovi, ktorý vychutnáva na lúke slnečný deň, že je šťastný. Len ťažko povie, že život stojí za to. A “čudák”, len ťažko povie, toto sa nemalo stať, celý Svet je jedno veľké negatívum.
Dostali ste nevšedný potenciál, o ktorom veľa ľudí však nevie. Máte neskutočnú moc tvoriť veci cez svoje myšlienkové prúdy, cez svoje predstavy. Čo by ste robili, ak by neexistovali peniaze? Čo by ste skutočne robili? Smutné je, že drvivá väčšina ľudí nevie na túto otázku odpovedať. Sme obmedzovaní týmto platidlom, pretože 90% ľudí robí to, čo doslov nenávidia, kvôli tomu, aby mohli splatiť šeky aj napríklad za televíziu, ktorá im tak či onak gumuje ten úžasný nástroj menom Myseľ. Je to paradox.
Začnite kriticky myslieť, začnite hľadať odpovede, začnite hľadať v sebe. A keď to nájdete, dajte to najavo. Žite podľa toho. Ak vám pravda, ktorú ste našli vyhovuje a robí vás šťastnými, žite podľa toho, a nikdy a nikomu nedovoľte, aby vás presvedčil o opaku. Ako bolo spomínané, všetci máme svoj myšlienkový filter.
Ak sa vydáte na svoju cestu, ľudia vám nebudú veriť, no to však nie je dôvod, prečo by ste mali ostať na mieste. A po čase, keď bude vaša viera silnejšia ako tie pragmatické, šialené výplody fantázií , ostatní začnú postupne veriť s vami.
A potom príde na rad otázka: „ Ako to robíš, že si taký šťastný?
ĎAKUJEME:
http://www.evolucia-vedomia.me/2014/02/27/vnutorny-rast-1-cast/
Súvisiace články
