Viem, že takto si si svoju cestu nepredstavoval

Viem, že takto si si svoju cestu nepredstavoval.
Viem, že si si myslel, že všetky tie hlboké múdrosti života stačí prečítať, nie precítiť.
Viem, že na ceste za pravdou si asi nečakal, že natrafíš na toľké množstvo lží, ktorými si bol až doposiaľ obklopený a nevidel ich. Lží, ktorými si sa tak rád ty sám opájal a vytváral ich.
Viem, že si čakal nekonečný úsmev a radosť a osvietenie ihneď po tom ako urobíš to čo urobili iní svätci pred tebou, že sa stačí presne tak isto modliť, meditovať, dýchať, jesť, nejesť, myslieť, nemyslieť…
Viem, že to bolí, keď človek prichádza o všetky tie balasty a náplaste, na ktoré si za všetky tie roky a životy zvykol.
A ver mi, že takisto veľmi dobre viem, akú veľkú odvahu si žiada uzrieť samého seba so všetkým čo ku tebe patrí i nepatrí, so všetkými chybami a dokonalosťami, uzrieť samého seba skutočne takého aký si, bez všetkých tých príbehov. Chce to hlbokú pokoru, viem. Nebude ti to pripadať fér, bude to bolieť, áno. Nebude to nič čím by si sa chcel pochváliť na instagrame, nič za čo by si dostal lajky. Nie, nie, nič z týchto bláznovstiev.