Vďačnosť
Napriek tomu, že je Valentín (alebo práve preto) píšem o láske.
.. ale určite inak, ako by ste čakali….
A článoček venujem všetkým z júlového Popradu, Dorke & spol…
Niekde som čítala citát, presne ho nenapíšem, ale bol asi v takomto znení: Láska sa vraj nedá kúpiť. No skúste si kúpiť šteňa.
Ja by som ho poopravila: nekupujte – vezmite si psíka z útulku. Budete mať lásky na rozdávanie- a viac radosti, úprimnej oddanosti a vďačnosti určite nezažijete!
Mnohí majú domácich miláčikov ako hračku- keď ich prestane baviť, jednoducho ich vyhodia. Mám priateľov, ktorí sa venujú práve takýmto zvieratkám- opusteným, vyhodeným, týraným… Ďalší priatelia sa venujú tomu, aby naši domáci miláčikovia poslúchali – teda ich „poľudštia“ do takej formy, aby boli ako si ich predstavujeme/ako ich chceme mať. Jeden výnimočný človek- Rudo Desenský- mi na otázku, prečo sa nevenuje ľuďom, ale psom/vlkom odpovedal, že pre ľudí, je veľa pomoci. Kto však pomáha a hlavne rozumie zvieratám? Mal pravdu. A čoraz viac si uvedomujem, že psy sú ako my. Cítia, vnímajú, vedia, kedy čo potrebujeme a podľa našich nálad dokážu reagovať. Dokážu smútiť, trápiť sa za niekym, ku komu sú pripútaní. Dokážu nás rozveseliť a prinútia nás usmiať sa, hoci sa nám nechce.
Náš Berry je z útulku, máme ho od októbra; je to také veľké ročné chlpaté decko 😀 … neuveriteľný chlpáčik, plný elánu, dobrej nálady, vďačný za pozornosť, za všetko čo mu dáme. Ale akonáhle sa mu zdá, že by mal byť sám doma, chytá ho panika (hlavne ráno pred šiestou, keď muž odchádza do práce! Po jeho odch
ode či chcem- či nie, musím ísť za ním von, pretože začne zavíjať a uistím ho, že zvyšok rodiny je doma 🙂 … Berry bol od malička na reťazi a celé dni sám (ľudia, ktorí si ho ako šteňa zobrali z útulku pracovali 12-hod. denne, tak sa mu nemal kto venovať. Skúste sa nevenovať malému dieťaťu, skúste ho ignorovať a nevšímať si ho…). Ak Berry môže, spí pri mne aj pol dňa, ale len v tom prípade, ak sa nehýbem. Ak sa pohnem- dokonca len na skok odídem z jednej izby do druhej, je mi v pätách! Aké traumy zažil, keď má stále strach, že bude sám? Ľudia pochopia, vysvetlíte im- ale so zvieratami je to horšie. Teda pokiaľ nie ste psychológ psov ako Rudo 🙂
Prečo sa správame k tým, ktorí sú rovnakí ako my, akoby boli hlúpi, akoby to boli veci, ktoré sú bez srdca a citov? Niekto múdry povedal, že kto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí. Niečo na tom bude. Veď ak sa ľudia dokážu k sebe vzájomne správať s úctou a láskou, prečo sa tak nesprávajú ku svojim domácim miláčikom? A že sa psy nevedia správať? Že robia to a to- alebo naopak – nerobia to a to? Veď sú ako my- aký pán, taký pes! A chcú len našu pozornosť- tak si ju pýtajú ako vedia.
Toto bol samozrejme len jeden pohľad- poznám x ľudí, ktorí sa venujú domácim zvieratkám ako môžu (a niektorí to až preháňajú 😀 Avšak väčšina pozná tie zdravé hranice/medze a to, kto je pánom v dome, je jasné.
A ešte na záver- je možnosť darovať 2% z daní – ja ich dávam na pomoc zvieratám. Ľudia si vzájomne dokážu pomôcť, je veľa možností kam/na koho sa obrátiť. Rozhodla so sa pomôcť tým ľuďom, ktorí pomáhajú zvieratám… ak máme možnosť/a chceme, dá sa pomôcť – aj keď len minimálne. Každé zrnko piesku v púšti je dôležité, lebo tvorí celok púšte.
Súvisiace články
Mile…) kazdopadne ak sa rozhodnete darovat cokolvek utulkom a podobnym zariadeniam preverte si ich.Nie stale skoncia peniazky ta kde maju…(
Aký fešák je z neho…
posielam božtek 😀 ku sviatku lásky
Čiki,
aj MY, Vám všetkým 😉
Majka, krásny článoček. Prejem dodatočne veľa,veľa lásky.