Od bolesti k rozhodnutí růst
Malé pokračovanie predchádzajúceho úvodu o našej „dokonalosti“.
Oblasti zberateľa trofejí : – máš postavenie
- máš super prácu
- si výborný hráč
- máš dokonalé spôsoby
- tvoja dokonalosť je viditeľná pre všetkých
- všetko urobíš tak precízne a zodpovedne
- niet nič, čo by ti druhí mohli vyčítať
- si dokonalý kolega aj rodič
- tvoje oblečenie je vždy trendy
Výsledný efekt zberateľa trofejí : – máš hodnotu
- sme na teba hrdí
- nech druhí vidia, akí sme dokonalí
- sme viac
- sme hodnotnejší
- sme bezchybní
- nepoznáme prehry a neúspechy
- nedokonalosť u seba nepripúšťame, dokonca ju odmietame a opovrhujeme ňou
Poučenie pre zberateľa trofejí : – moja hodnota závisí od miery spokojnosti
tých druhých
- prijímajú ma vtedy, keď napĺňam ich
očakávania
- sú so mnou spokojní pri podávaní výkonov a reprezentácií
- nemôžem ich predsa sklamať
- šťastie rodiny je v mojích rukách aj zodpovednosť za prípadné prešľapy
Ako iste uznáte sami, je to ako sa ľudovo povie – aj na koňa veľa. Uniesť toto bremeno na svojích pleciach, je častokrát nad ľudské sily. Odhliadnúc od toho, že toto všetko sa v mnohých prípadoch vyžaduje už od detí. Rodičia si z nich urobia rukojemníkov vlastného šťastia a pocitu hodnoty. Cesta k dospelosti sa stáva potom tŕnistou a okorenenou výčitkami, uštipačnými poznámkami alebo odopieraním pozornosti a lásky, ak dieťa rodičmi vytýčené ciele nedokáže napĺňať podľa ich predstáv. Je smutné vidieť, ako rodičia presúvajú zodpovednosť za vlastné nezrealizované plány na svoje deti. Tie ako dospelí jedinci budú stáť pred veľkou výzvou, neopakovať svojím deťom to, čo zažili sami. Častokrát sa už totiž takéto očakávania vžijú do podvedomia ľudí tak, že ich berú za niečo prirodzené, normálne a správne. Potom sa môže stať, že už dospelé dieťa bude očakávať podobnú dokonalosť od svojích rodičov a klásť na nich podobné nároky, ako to oni robili jemu. A tam je už len krôčik k nezhodám, pocitom nepochopenia a dokonca odcudzenia sa.
V takýchto vzťahoch totiž podľa mňa chýba pocit blízkosti a dôvernosti. Veď ak nemôžem so svojími najbližšími hovoriť o tom, čo v skutočnosti chcem, čo prežívam, aké sú moje predstavy a túžby, potom nemám priestor na sebarealizáciu v tých oblastiach, ktoré by bavili mňa, a teda ktoré by boli vyjadrením mojej osobitosti a odlišnosti. Ak úspechy a neúspechy sú meradlom mojej hodnoty, vyvoláva to určite aj vysokú psychickú záťaž, s ktorou sa každý vysporiada po svojom. Ale to by bol už námet na ďalší článok a ďalšie úvahy.
S pozdravom stála čitateľka
ĎAKUJEME!!!
Súvisiace články
skvelý článok, zažívam v realite, okolie očakáva odo mňa výkony a výhry a berie ich ako samozrejmosť a prehry a nedokonalosť ostro kritizuje (pričom pre mňa osobne 4 z matiky je a bola výhra) a informuje o tom všetkých naokolo, riešenie: odosobniť sa, nie je to môj problém 🙂 keďže mne to nevadí