Kdyby kdyby kdyby. Aneb jeden čin je více než tisíc myšlenek…
Stále nás zaplavujú návody na dosiahnutie všetkého, čo chceme. Dnes je bežný svetonázor, podľa ktorého ľudia nie sú bezmocné obete osudu a okolností, ale všemocní tvorcovia vlastnej reality. A to je nepochybne skvelá vec, lebo niet nič horšie, ako bezmocnosť a slabosť. Motivačné teórie a metódy ako také sú teda fajn, lenže až také dobré už nie je to, že sa tieto učenia (zákon príťažlivosti, „tajomstvo“, objednávky z vesmíru atď.) stali ekvivalentom modernej duchovnosti.
Väčšina súčasných duchovných autorov stále hľadá prepojenie vnútorného stavu so stavom vonkajším. Inými slovami, učia, že správne rozpoloženie vedomia vedie k úspešným či vysnívaným vonkajším životným okolnostiam. Skúmanie a využívanie týchto súvislostí je významné a zaujímavé (najmä keď tieto súvislosti potvrdzuje už aj súčasná veda) a mnohé z toho, čo sa píše v podobne orientovaných knihách, je pravdivé a platné. Lenže to je len jedna strana mince.
Druhou stranou je „čistá“ mystika, ktorá sa nezaoberá vonkajšími úspechmi a splnenými želaniami. Každý, komu ide o skutočný duchovný rast, sa skôr či neskôr, svojím vlastným spôsobom, oboznámi aj s touto druhou stranou. Podstatou spirituality totiž vždy bolo – a stále je – hľadanie vzťahu k životu a jeho zmyslu, ako aj vzťahu k „vyššej sile“, čo sa zároveň prelína s hľadaním vzťahu k sebe samému. Tento zásadný, podstatný vzťah nemá či nemal by súvisieť s ničím vonkajším. Tak to aspoň tvrdili všetky tradičné prístupy. A prichádzajú na to aj dnešní ľudia, ktorí sa úprimne vydajú na duchovnú cestu a dostanú sa do určitého bodu.
Ide o bod, kedy človeku prestáva stačiť to, čo má okolo seba (dobrú prácu, partnerský vzťah, rodinu), prípadne sa mu stále nedarí získať to, čo by chcel, hoci skúša jednu metódu za druhou. Vtedy mu začne dochádzať, že zdroj pocitov šťastia, spokojnosti, radosti, nadšenia, vzrušenia zo života a ďalších stavov, ktoré väčšina z nás túži zažívať, je niečo veľmi zvláštne a tajomné a že toto niečo musí byť absolútne nezávislé na čomkoľvek, čo je mimo nás samých, mimo nášho číreho vedomia. Inak povedané, musí to vychádzať len a len z nášho vedomia, bez ohľadu na to, čo sa deje, bez ohľadu na to, čo máme alebo nemáme.
Rada by som v tejto súvislosti upozornila na knihu, ktorá predstavuje práve túto opačnú polohu. Takýchto hlasov na púšti nie je veľa, avšak tým vzácnejšie a dôležitejšie sú. EUGENIKA jeden z nich s potešením uvádza na scénu.
Jeffrey Chappell – Odpovede z ticha
Jeffrey Chappell je profesionálny hudobník v oblasti vážnej hudby a džezu. Vystupuje ako koncertný klavirista, vedie hudobné kurzy, nahráva, komponuje a učí na vysokej škole. Žije v USA. Už od detstva sa intenzívne zaujímal o spiritualitu. Jeho cesta ho v zrelom veku doviedla až k tomu, čo sa dá bez preháňania nazvať osvietením. Osvietenie totiž nie je niečo, čo je vyhradené len indickým či tibetskýmduchovným majstrom. Je to stav, v ktorom se môže pohybovať každý človek, ak si úprimne želá poznať túto esenciu existencie.
Jeffrey s pomocou svojich denníkových záznamov popisuje, ako sa on sám postupne k tomuto stavu dopracoval a čo bolo potom. Zároveň ukazuje, ako sa predtým snažil riešiť rôzne bežné problémy(pracovné, vzťahové, zdravotné) na základe rozhovorov s tým, čo nazýva svoje osvietené Ja. Osvietené Ja je niečo, čo je prítomné v každej ľudskej bytosti a s čím sa môžeme spojiť, kedykoľvek si to úprimne želáme.
Kniha Odpovede z ticha spĺňa viacero účelov:
1) Predkladá jednoduchý návod, ako sa každý z nás môže naučiť získavať odpovede od svojho osvieteného Ja a kedykoľvek tak nachádzať múdre rady v akejkoľvek situácii.
2) Slúži ako individuálny príklad jednej konkrétnej osoby a jej procesu duchovného dozrievania až do okamžiku, ktorý sa dá nazvať dosiahnutím osvietenia, a ďalej k návratu do bežného života po dosiahnutí tohto stavu. Pre našich čitateľov môže byť mimoriadne prínosné, že autor je pomerne obyčajný, bežný moderný človek staršieho stredného veku žijúci v súčasnej západnej spoločnosti, ktorý dokazuje, že mystické skúsenosti nesúvisia s pobytom v kláštoroch či ášramoch ani so životom v prírode či s akýmikoľvek inými nezvyčajnými alebo vypätými životnými okolnosťami. Ani so žiadnou zvláštnou duchovnou praxou – hoci pripúšťa, že veľmi nápomocná je meditácia.
3) Dialógy autora s jeho vyšším Ja sú miestami tak pôsobivé, že dokážu v čitateľovi vyvolať hlboký duchovný zážitok a priamo tak prispieť k jeho vlastnému osvieteniu. Treba však vnímať pocit a energiu, ktoré sú skryté za týmito slovami, lebo niektoré úseky sú naozaj „ťažká mystika“ a na toho, kto by ich chcel čítať čisto logicky, môžu pôsobiť ako nezmysel alebo divná hra so slovíčkami.
Osvietenie je skúsenosť alebo stav bytia a mysle, ktorý sa nedá sprostredkovať, poriadne vysvetliť či niekoho iného naučiť. Ten, kto sám takýto stav zažíva, môže len naznačiť smer, akým sa jeho vnímanie posunulo. Čitateľ či poslucháč sa môže skúsiť týmto smerom vydať, nemôže však vopred vedieť, kam až vlastne zájde. Všetky tradičné mystické školy – budhizmus, súfizmus, kresťanstvo, judaizmus – sa zhodujú v tom, že po osvietení (inak povedané, po Bohu) musí človek túžiť. Ak v sebe túto túžbu má, svetlo si ho samo vyhľadá a bude ho k sebe priťahovať. Začne kráčať, ani nevie ako. Uprostred každodenného života bude nečakane zachytávať záblesky pocitov zjavujúcich, že život je dokonalý. A ak si niekde prečíta niečo podobné, ak natrafí na vetu, ktorá v ňom vyvolá podobný pocit a vovedie ho do jasnosti, pokoja, šťastnej dokonalosti a bezbrehosti, vie, že ide „správnym“ smerom, že má spolupútnika. Posledné časti knihy Odpovede z ticha sú takýmito potvrdzujúcimi smerovkami.
*
Odporúčam každému, aj náročnému, čitateľovi
*
Nemusím sa cítiť šťastne, aby som bol šťastný.
Mojaspokojnosť nezávisí od vonkajších okolností. Nikdy nemám viac alebo menej. Mám vždy všetko.
*
Rozhovor s Jeffreym Chappellom
(Spoluautorom otázok je nezávislý redaktorMemfer)
Prečo podľa vás niektorí ľudia vôbec netúžia po duchovnom rozvoji, osvietení či múdrosti?
V Odpovediach z ticha sa píše: „Osvietenie je zmenou identity, posunom od toho, čo je spútané časom a priestorom, k tomu, čo je večné. Jevyvrcholením rastu vedomia. A nedeje sa len legendárnym historickým postavám. Vaše osvietenie je nevyhnutné a môže k nemu dôjsť ešte v tomto živote. Každý je na ceste k osvieteniu a všetko, čo sa nám v živote deje, je súčasťou tejto cesty. Jediný rozdiel je v tom, že niektorí ľudia si to uvedomujú, zatiaľ čo iní nie.“ Ak niekto netúži po osvietení, znamená to, že sa nachádza vo fáze vývoja vedomia, kedy sa má sústrediť na niečo iné, lebo to je súčasťou jeho cesty k osvieteniu. Ale aj tak sa na tejto ceste nachádza, hoci o tom nevie.
Prečo niektorých ľudí priam rozčuľuje, keď sa im predostrie možnosť zachovať pokoj, dôverovať životu alebo zaujať iný postoj?
Lebo sa stotožňujú so svojimi emóciami a názormi. A možná zmena pocitov a postojov je pre nich hrozbou, likvidáciou toho, za čo sa pokladajú.
Myslíte si, že aj ľudia, ktorí majú existenčné problémy, môžu dosiahnuť mystické úrovne poznania?
Iste, táto rovina potznania je dostupná pri všetkom, čo človek zažíva. Keďže pohonnou príčinou všetkého je duchovný rast, ak má človek existenčné problémy, tak preto, aby to podnietilo jeho duchovný rast. Vyššie uvedené otázky majú spoločný motív, a tým sú prekážky na ceste k osvieteniu. Prvá otázka je o tom, že človek nemá o osvietenie záujem. V druhej otázke sa mu bráni. Tretia otázka naznačuje, že nevie prekonať existenčné problémy a tým pádom nemôže osvietenie dosiahnuť. Lenže v skutočnosti je jedinou skutočnou prekážkou pre osvietenie nepripravenosť vzdať sa starej identity, viazanej na čas a priestor, a vymeniť ju za novú identitu, ktorá je večná. Ľudia si vedia nájsť dôvod, prečo sa vyhnúť osvieteniu, aj keď ho už majú na dosah.
Viete si predstaviť, že by ste neboli úspešným hudobníkom, ale bezdomovcom, a aj tak by ste zmýšľali rovnako ako teraz? Alebo, inak povedané, keby ste v tejto chvíli o všetko prišli a stali sa bezdomovcom, zmenilo by to vaše osvietené postoje?
Osvietenie nie je vec myslenia, názorov alebo postojov. Je to vedomie toho, kto ste. A táto identita nemôže byť ohrozená žiadnymi okolnosťami. Keby som v tejto chvíli o všetko prišiel a stal sa bezdomovcom, nijako by to nezmenilo moju nemennú identitu. Len okolnosti by sa zmenili.
Niektorí ľudia si myslia, že osvietené, duchovné alebo vyššie stavy mysle si „môže dovoliť“ len ten, kto má dosť peňazí a žiadne vážne problémy…
Po stáročia existujú na celom svete mnísi a mníšky, ktorí sa zámerne vzdávajú peňazí a pohodlia, len aby dosiahli mystické roviny vedomia. Čo povie vyššie uvedený typ človeka na túto skutočnosť? Takýto človek je možno duchovnými prístupmi podráždený preto, lebo mu to pripadá nespravodlivé („prečo by mal Boh venovať svoju milosť len určitým osobám, prečo sa nestará o všetkých rovnako?“), alebo preto, že má pocit krivdy („ľudia by mali za duchovný pokrok tvrdo platiť, tak ako si niekto môže dovoliť byť duchovný len tak?“) Taký človek by však mal vedieť, že Božie svetlo svieti na každého a že každý má svoj údel.
Ste hudobník. Ako to – a hudba ako taká – súvisí s vnímavosťou voči duchovnému rozmeru života?
Nie som si istý, či to, že je niekto hudobník, automaticky znamená, že je duchovnejší. Ale je pravda, že hudba je neviditeľná sila. Je zvukom pocitov. Dáva do poriadku dušu. A odráža hudobníkov stav mysle. Na základe týchto nehmatateľných, no pritom reálnych atribútov sa dá povedať, že hudba je veľmi duchovná.
Aká je vaša obľúbená hudba?
Z klasickej hudby je to Gabriel Fauré a Maurice Ravel; z jazzu klavírista Oscar Peterson; z pop/rocku The Beatles.
Stretli ste sa nedávno s nejakou hudbou alebo zažili ste nejaký koncert, ktorý by na vás mimoriadne zapôsobil?
Vingt Regards sur l’Enfant-Jésus od Oliviera Messiaena. Vzbudzuje pocit, že všetko je možné. Mimochodom, je to v rámci klasickej hudby veľmi moderné dielo a nemyslím, že by sa páčilo všetkým vašim čitateľom.
Čo si myslíte o enteogénoch? (Chemických látkach meniacich vedomie; súčasný autor Martin Ball je presvedčený, že enteogény sú tým úplne najlepším prostriedkom, ktorý nás dokáže dostať do kontaktu s duchovnými rozmermi a prítomnosťou Boha. Eugenika pripravuje na vydanie v českom preklade jeho knihu Being Human, náš pracovný názov zatiaľ Vtělený Bůh.)
Existuje množstvo rôznych stavov vedomia. Zmenený stav navodený enteogénom môže byť jedným z nich. Ale za všetkými stavmi vedomia je jeden, ktorý je nemenný – číre vedomie. Z neho pochádzajú všetky ostatné stavy vedomia. Toto pôvodné vedomie je stále, zatiaľ čo ostatné stavy sú prechodné. Vrcholným zážitkom je zažiť tento stav vedomia.
Veríte tomu, že naše vedomie pretrvá po smrti?
Áno.
Veríte tomu, že naozaj existujú „astrálne“ bytosti (vrátane tzv. anjelov, démonov, duchovných sprievodcov a pod.)? Alebo sú to len výplody ľudskej mysle?
V knihe Odpovede z ticha sa píše, že je len jeden život a jedna ilúzia, a táto ilúzia tvrdí, že je mnoho životov. Takže áno, takéto bytosti existujú. Ale treba ich brať ako aspekty nášho vlastného Ja, podobne ako všetko ostatné. To umožňuje nastaviť si vedomie tak, aby bolo všetko zahŕňajúce.
Čo si myslíte o pôvode života a vzniku vesmíru, o vzniku samotného Stvoriteľa/Stvoriteľskej sily? Myslíte, že sa možno dozvieme, ako je to s „tajomstvom stvorenia“, po smrti…?
To, čo viete, závisí od stavu vášho vedomia. Prostredníctvom komunikácie s vaším osvieteným Ja sa môže vaše vedomie rozrásť do kozmického vedomia. A potom budete môcť poznávať život, vesmír a Stvoriteľa/Stvoriteľskú silu na základe toho uhla pohľadu.
Podľa mystického, osvieteného pohľadu na život sú protiklady nevyhnutné. Ako v tomto zmysle vnímate túžbu mnohých ľudí po krásnom svete, kde by nebolo žiadne „zlo“?
Krásny svet bez zla by mal byť svet, v ktorom sú dobro a zlo prekonané. To zodpovedá osvietenému prežívaniu. Ľudia po niečom takom túžia, pretože túžia po osvietení.
Čo si myslíte o dnešnom svete, kde má, na jednej strane, toľko ľudí veľmi pochmúrny, pesimistický pocit, verí v konšpiráciu niekoľkých mocných, desí sa zlého stavu životného prostredia a tak ďalej, a na druhej strane je tu optimistická viera vo zvyšovanie vedomia ľudstva (rok 2012…)? Myslíte si, že ľudstvo má určitý cieľ – evolučný, duchovný – ku ktorému smeruje? Alebo naopak, že ľudstvo smeruje k záhube?
Ľudstvo má evolučný, duchovný cieľ, ku ktorému smeruje. Keďže momentálne prebieha veľká zmena, staré spôsoby sa snažia zo všetkých síl udržať daný stav, a tým pádom všade cítiť narastajúce napätie. Lenže nové spôsoby sú už nevyhnutné.
Podľa mojej skromnej mienky je najlepšie povzniesť sa nad takéto názory a súdy a jednoducho akceptovať svet ako neustálu interaktívnu hru rôznych síl a energií.
Súhlasím. Osvietený stav bytia vie, že sú len dve veci: ja a javy. Ja je nemenné a javy sa menia. Dnešný svet je ukážkovým príkladom javov.
Lenže niektorí ľudia sú presvedčení, že takáto „ľahostajnosť“ vyhovuje tým, ktorí sú pri moci. Chcú, aby sme boli ľahostajní namiesto toho, aby sme sa pokúšali niečo robiť a zmeniť chod vecí.
Je veľký rozdiel medzi ľahostajnosťou a akceptovaním. Akceptácia je pozitívna činnosť, vychádzajúca z uvedomenia. Ľahostajnosť je negatívna nečinnosť, vychádzajúca z nedostatku uvedomenia. Keď sa niekto domnieva, že je pod jarmom mocnej konšpirácie, zrejme sa cíti bezmocný. Riešením je teda hľadať spôsoby, ako sa cítiť silný.
Čo je podľa vás momentálne najlepšie robiť, aby sme nášmu svetu pomohli?
Momentálne je najlepšie urýchľovať rast vlastného vedomia a zároveň učiť iných to, čo už viete.
Osvietený človek všetko prijíma a po ničom netúži. Lenže čo ak niekto chce byť osvietený, no zároveň stále má určitú konkrétnu, obyčajnú ľudskú túžbu, ktorá sa mu ešte stále nesplnila a on sa jej nevie vzdať? (Môže to byť napríklad túžba po krásnom ľúbostnom vzťahu, alebo čokoľvek iné.)
Každá splnená túžba vedie k ďalšej. Konečnou túžbou je túžba po osvietení. Takže v konečnom dôsledku vás každá túžba vedie k túžbe po osvietení. Preto nie je žiadny rozpor medzi túžbou po krásnom ľúbostnom vzťahu a túžbou po osvietení. Myslieť si, že kvôli osvieteniu sa treba zrieknuť pozemskej lásky, je omyl.
… A ešte zopár Jeffreyho výpovedí, nájdených na internete:
Ak cítite určitú zvláštnu, posvätnú úctu k niekomu, kto je osvietený, nasmerujte ju na seba, presnejšie, na vaše vlastné osvietené Ja.
A postupne by ste mali takýto pocit nadobudnúť voči každému.
***
Je možné zažiť prechodný, pominuteľný pocit, ako keby ste boli osvietení. Takéto stavy sú zvyčajne veľmi príjemné. Ale dôkazom ozajstného, trvalého osvietenia je, že cítite to isté, aj keď nie ste v príjemnej nálade. Osvietenie vo svojej podstate našťastie nie je emocionálny zážitok. Takže ďalším dôkazom je, že vás už nemajú v moci emocionálne problémy.
***
Stále treba platiť účty a pracovať, čo môže byť ťažké, ale už si to neberiete osobne. Prežívate iba slobodu, pričom vonkajšie okolnosti sú nepodstatné. Nerúbem drevo, prežívam slobodu. Neplatím účty, prežívam slobodu. A tak ďalej.
*
Jeffrey Chappel – Odpovědi z ticha – Táto kniha je skvostom modernej mystiky a patrí k tomu najkvalitnejšiemu, čo sa v súčasnosti ponúka duchovne hľadajúcim. Nájdu tú príklad, ako môže vyzerať dosiahnutie osvietenia v našej spoločnosti v úplne bežných životných podmienkach. Autor na základe svojich denníkových záznamov popisuje, ako sa postupne on sám dostal do stavu osvietenia a čo bolo potom. Zároveň ukazuje, ako sa predtým snažil riešiť rôzne bežné problémy (pracovné, vzťahové, zdravotné a ďalšie) na základe rozhovorov s tým, čo nazýva svoje osvietené Ja, a uvádza veľmi jednoduchý univerzálny návod, ako sa môže každý z nás spojiť s vlastným osvieteným Ja.
Pôvodná cena: 11.90 EUR | Naša cena: 9.52 EUR Ušetríte: 2.38 EUR | Zľava: 20%
*
*zdroj:
Súvisiace články
Fajn, to mi dalo odpoveď na otázky včera mi napádajúce myseľ – ohľadom situácie aj na Slovensku a či má zmysel snažiť sa tu o revolúciu á la Island a podobne…. potvrdil mi, čo som si myslela, pomohlo, dík. Ale aj tak zostáva faktom to, že Slováci sú ovečky 😀
Klikla som si na link Eugenika a kniha tam nebola, ani pri vyhľadávaní podľa autora.