Od bolesti k rozhodnutí růst
Posledné sedenia a komunikácie ma priviedli k pokračovaniu série. Mnohí zažívajú veľké sklamania, smútky a trápenia. Napíšem Vám aspoň časť súvislostí, ktoré Vám určite napovedia, prečo sa deje to, čo sa deje. A ako na to pozrieť, pochopiť súvislosti – a čo ďalej. Ospravedlňujem sa za preskakovanie myšlienok, ale je toho k tejto téme skutočne veľmi veľa 🙂
Ustavičně na něco čekáte? Jak velkou část svého života trávíte čekáním? Nemluvím tu o krátkém čekání, jako je například čekání ve frontě nebo v dopravní zácpě. Dlouhé čekání je čekání na příští dovolenou, na lépe placené zaměstnání, na úspěch, na osvícení atd. Mnozí lidé stráví celý život tím, že čekají na to, aby konečně začali žít. Čekání je stav mysli. V podstatě to znamená, že chcete budoucnost a odmítáte přítomnost. Chcete to, co nemáte, a nechcete to, co máte. Kdykoliv na něco čekáte, nevědomě způsobujete konflikt mezi přítomností, kde nechcete být, a budoucností, kde chcete být. To zhoršuje kvalitu vašeho života, neboť vás to připravuje o přítomnost.
(Eckhart Tolle – Moc přítomného okamžiku)
V VIII.časti som napísala: závislosť na budúcnosti – závislosť na budúcnosti súvisí s nežitím v prítomnosti, ale v budúcnosti. V očakávaniach, plánoch, snoch. Čím viac žijeme v budúcnosti, tým menej máme lásky v duši – lebo sa zásoba lásky v duši (minulosť cez ktorú sme si zásoby nazberali) prelieva do budúcnosti (do plánov, snov, očakávaní, sústredení mysle na budúce). Ale, pokiaľ nežijeme tu a teraz, v prítomnosti, zásoby lásky v duši si nemôžeme vytvoriť.
viac tu: http://www.eldhwen.sk/opakovanie-zivotnych-lekcii-viii-zavislosti-uniky-od-skutocnosti/
A teraz súvislosti …
Krach budúcnosti vzniká zo závislosti na budúcnosti. Preložené do zrozumiteľnej reči – na čom lipneme, na čom sme závislí, čo veľmi očakávame, o to prídeme. Ani tak to nie je zrozumiteľné, že? Tak poďme na príklady.
JA CHCEM – chcem si plniť sny, túžby a mám vysnívané ciele. Robím pre ne všetko, nehľadím na nič, len na výsledok. Nežijem prítomnosťou, neužívam si TU A TERAZ, žijem výsledkom, žijem pre splnenie túžby. Bezohľadne kráčam do cieľa. Nedbám na okolnosti, na stopky, upozornenia. Lebo ja chcem je silnejšie ako morálka, alebo ako zákony. Ak je chcenie, lipnutie a závislosť neprimerané, príde krach budúcnosti, nesplnenie snov, rozpad možnej budúcnosti. Aj z tohto dôvodu niekedy nevychádzajú predpovede/výklady/veštenie. Lebo človek je závislý na výsledku. Vyberie si len jednu z množstva alternatív, možných budúcností a nechce nijaké iné „možno“. Pritom osud je založený na križovatkách. Na každej z nich (rozhodnutia sú križovatky) si vyberáme novú možnú budúcnosť. Ak ideme nesprávnym smerom, osud nás po čase vráti nazad do prvej križovatky, aby sme vybrali inú cestu (o tom je séria mojich článkov – Opakovanie životných lekcií. Lebo dovtedy opakujeme situácie, kým ich nepochopíme).
Závislosť, lipnutie, očakávanie je spojené s pýchou: ja chcem.. moje priania sú viac ako priania ostatných.. prečo sa majú všetci lepšie ako ja? Prečo majú iní to, čo ja nie? … a hlavne – aj ja to musím mať! Neuvedomujem si, že sú dôvody, prečo to nemám. Ak vynaložím veľa úsilia, energie, výsledok môže prísť. ALE – niekedy aj keď sa odstránia prekážky, urobí sa maximum, výsledok sa nedostaví. Za tým sú hlbšie dôvody, karmické prepojenia, programy ktoré si duša zadala do riešenia v živote, o ktorých neviem, ale v plánoch môjho života sú. Ak urobím maximum a výsledok nie je, najlepšie čo môžem urobiť je zmieriť sa so situáciou, prijať ju a pokračovať v tvorení života (vyberám novú cestu na križovatke). Takto by to bolo skvelé a idem pokojne ďalej .. ale, ak je lipnutie, závislosť a očakávanie obrovské, pokračujem… Najskôr sa hnevám na osud/Boha, ľudí.. hnev, plač a ani nadávanie samozrejme nikam nevedie a ničomu nepomôže – toto je žitie v minulosti. Ale v danom momente to nevnímam, neuvedomujem si. Môj zmysel života je CIEĽ. A preň urobím všetko! Aj nemožné. Prekročím pokojne hranicu normálnosti. Pri tom všetkom si neuvedomujem absurdnosť vlastného „ja chcem“ (tú pochopím až oveľa neskôr, keď budem mať dostatočný emočný odstup). Akákoľvek závislosť je spojená s nenormálnosťou. Výkyvom od normálu do absurdna. Znovu jednoduchý príklad iných závislostí: alkohol, neprestajné nákupy, závislosť na pc, gamblerstvo, večná mladosť ..je toho veľmi veľa. Za tým všetkým, je nespokojnosť s prítomnosťou. Domnienka, že budúcnosť mi prinesie šťastie.
Napr.veľké
- lipnutie na dosiahnutie titulu, postavenia. Obetujeme všetok čas, energiu, priateľov, rodinu pre to, aby sme niekym boli, niečim sa stali, niečo dosiahli (šplháme po spoločenskom rebríčku). Ženie nás idealizácia spoločenského postavenia, prestíže. Keď budem mať postavenie, budem niekto. Budú ma uznávať, budem šťastný a spokojný. .. skutočne? A budem si to užívať v tých vysokých kruhoch, so snobmi a rovnako energeticky naladenými ľuďmi? Bez pôvodných, úprimných „normálnych“ priateľov, bez rodiny, alebo často aj bez zdravia (veď toto som obetovala na ceste k cieľu). .. stálo to všetko za to?
- lipnutie na deťoch. Žiaľ v dnešnej dobe je problém s otehotnením veľmi častý. Nebudem rozoberať všetky dôvody, je toho veľa a u každého človeka sú programy a bloky veľmi individuálne. Napíšem len všeobecné informácie. Možno hlúpa otázka, ale spýtajte sa samých seba: načo chcem (chceme) dieťa? … a odpoveď ktorá Vám napadne, tú dobre preskúmajte. Výsledok nesmie byť: aby som bola šťastná, aby sa mal o mňa kto v starobe postarať.. alebo – lebo už mám na to vek, lebo všetci okolo mňa už deti majú, lebo ma do toho tlačí rodina, partner .. nič z toho nie je správne. Odpoveď má byť – lebo sa s partnerom/partnerkou milujeme a chceme mať pri sebe výsledok našej lásky. Chceme sa deliť o našu lásku a šťastie s ďalším človiečikom. Odpoveď nesmie byť sebecká. Ak nie je energia naplnená/spojená s láskou, dieťa nepríde. Ak sa napriek všetkému výsledok dostaví, dieťa príde, môže byť pre rodičov, starých rodičov veľkým šokom, sklamaním (podľa úrovne očakávania príde aj výška sklamania). Mnohí nezvládnu postihnutie na duševnej alebo fyzickej úrovni. Inakosť dieťaťa vnímajú ako prekážku a neuvedomujú si, prečo im také dieťa prišlo do života. Ak také dieťa príde, bude veľkou lekciou pre celú rodinu. V pokore, prijatí osudu, zmierení sa s výsledkom snaženia: choré, nedokonalé dieťa, ktoré bude vyžadovať oveľa viac pozornosti – lásky, súcitu, pomáha k zbaveniu sa pýchy a očakávania. Rodičov vedie k prehodnoteniu názorov a postojov, zmene priorít. Lebo budúcnosť a očakávania od dieťaťa nie sú podľa ich predstáv – lebo nebude z neho doktor ani právnik, ktorým by sa v budúcnosti mohli pýšiť (a znovu sme pri pýche). Lebo všetko bude inak, ako si predstavovali. A teraz, keď ste ako rodičia v cieli – ste spokojní a šťastní? Ďakujete osudu/Bohu za dieťa? Alebo budete nadávať, neprijímať, hnevať sa na to, čo ste dostali? … Uvedomte si, že máte čo ste chceli. Len osud sa pohral s výsledkom na základe toho, aké ste mali nastavenie. Čo ste zasiali, to ste zožali.
- lipnutie na človeku/partnerovi… chcete ho mať stále pri sebe. Keby ani nechodil do práce, k priateľom, ale bol tu len pre Vás, venoval sa Vám neprestajne. Prenasledujete ho, sledujete každý jeho krok, kontrolujete, zabíjate ho nadmierou pozornosti – až to ide do otravovania – ale Vy si to samozrejme neuvedomujete. Pre Vás je to ale o tom, že mu predsa prejavujete náklonnosť a lásku (pekne hlúpo to znie, že?). Budete ho bombardovať každých 5 minúť smskami, telefonátmi, kontrolujete kde je, s kým je, prečo nie je s Vami, alebo ho aj reálne sledujete … Čo sa stane? Objektu Vašej túžby rupnú nervy, vynadá Vám, prestane mať chuť byť s Vami, lebo je to už obťažovanie (toto rozhodne nie je láska, ako si mnohí myslia) .. výsledok bude prerušenie kontaktu. Veď kto by chcel človeka stíhačku. Lipnutie, prenasledovanie, obťažovanie vedie k znechuteniu, odmietnutiu. Láska je predsa o voľnosti, nie o väzení vo vzťahu. Všetko má svoje hranice – a ak si to otočíme opačne, človeku stíhačke by takéto správanie bolo po pár dňoch tiež nepríjemné. Takže nerobme čo nechceme, aby nám bolo robené. Pozrime sa do zákulisia dôvodov lipnutia na partnerovi. Sama o sebe nie som šťastná, ale tento človek mi bude oporou, postará sa o mňa, dá mi šťastie, dá mi pohodlie, bude mi nosiť kvety, budem sa ním môcť pýšiť (lebo je niekto), zabezpečí mi luxusný život..atď. V podstate je ukrytá nespokojnosť s vlastným životom, neschopnosť s ním riadne pohnúť. Zabudnutie na to, že JA SOM tvorca svojho života. Nie iný človek. Lebo, ak zverím svoj život do rúk iného človeka, môže si s ním robiť čo chce. Bude sa mi to potom páčiť, ak ma bude ponižovať, týrať? Lebo budem robiť všetko pre to, aby so mnou zostal/aby som mohla byť s ním. Za týmto všetkým môže byť aj strach – strach zo samoty, z chudoby, posmechu od lepšie zabezpečených priateľov .. v strachu je veľa dôvodov a strach je znovu -spojenie s budúcnosťou. Bojím sa niečoho, čo môže (ale aj nemusí) prísť. Preto to chcem zabezpečiť tak, aby sa strach odstránil. Na to nadväzuje potreba bezpečia, ktorá je tiež spojená s lipnutím a očakávanou budúcnosťou. Ako som písala v VIII.časti Opakovaní, závislosť má korene v minulosti/detstve. Viac tu: http://www.eldhwen.sk/opakovanie-zivotnych-lekcii-vii-programy-z-detstva/
- Ešte mi napadla jedna bežná situácia. Čakám dôležitú návštevu. Chcem zapôsobiť, urobiť skvelý dojem (to je cieľ môjho lipnutia), preto poviem, že pripravím skvelý obed, upečiem úžasný zákusok. Výsledok je niečo nechutné (čo sa mi ale stokrát podarilo a zrovna teraz nie), čo nielenže vyzerá hrozne, ale sa ani nedá zjesť. Lebo mi veľmi záležalo na výsledku, pochvale a uznaní od návštevy. Mala som strach, že nebudem dobrou hostiteľkou, že ma ohovoria, že hostia budú nespokojní. Nevarila som s radosťou, ale so strachom, alebo očakávaním pochvaly. Nebola som zameraná na tu a teraz, užívanie si procesu tvorby. Lipla som na výsledku. No a toto je spojené so všetkým. Ak nežijeme prítomnosťou, ale žijeme budúcnosťou, prichádza jej krach. Dôležitá je predsa cesta, nie cieľ. Lebo len tu a teraz, cez prítomnosť si vieme vytvoriť budúcnosť. Len v prítomnosti sa dajú vytvoriť zásoby budúcnosti. Láska v „tu a teraz“ je najlepším predpokladom ku skvelej budúcnosti. Užívanie si všetkého, pokoj, pokora, radosť a vďačnosť za to, čo máme práve teraz. Nespokojnosť v prítomnosti/s prítomnosťou, vedie k závislosti na budúcnosti.
Aké to má celé následky: ako som písala pri prenasledovaní objektu túžby, prichádza strata objektu túžby. Pre prenasledovateľa by malo prísť pochopenie – toto je nesprávny prístup (láska je sloboda, nie prenasledovanie a dusenie). Pri akomkoľvek lipnutí treba zistiť dôvody lipnutia. Čo je spojené s výsledkom, cieľom „ja chcem“.
Mnohí si myslia, že ak dosiahnu cieľ, budú spokojní, šťastní, že potom im už bude lepšie. Je to mylná predstava. Lebo vlastné šťastie a spokojnosť nemôžeme „uviazať“ na jednu kotvu, jeden cieľ, jeden sen, jedného človeka. Zákonite príde sklamanie z prehnaných očakávaní – alebo krach budúcnosti. ALE, spýtajme sa samých seba… Skutočne je to tak? Určite v tom cieli bude všetko také skvelé ako si predstavujem?
Skúste si premyslieť, precítiť dôvod, ale aj výsledok Vášho „ja chcem“…. Skutočne budete v cieli šťastní? Pokiaľ nie je šťastie v tu a teraz, nebude ani v cieli, ani po splnení sna. Lebo šťastie a spokojnosť majú byť rovnomerne rozložené v čase a priestore. Potom nás výsledok energeticky nijako nepoškodí. Lebo si užívame minulosť, prítomnosť a aj budúcnosť s rovnomernou úrovňou lásky, šťastia a spokojnosti.
No a čo s tým všetkým … nezabúdajme že: sny a realita bývajú hodne rozdielne. Najdôležitejšie je, ako realitu prijmeme. Ako sa k nej postavíme, čo s výsledkom urobíme. Hnev, nenávisť a urazená pýcha je ťažkým orieškom. Ale nič netrvá večne, precíťme všetko a pustime do minulosti, kam to patrí. Lebo hnev, neodpustenie je žitie v minulosti a tam predsa nechceme zotrvávať. Ak chceme mať šťastnú budúcnosť, vytvárame si ju LEN cez žitie tu a teraz. Tu a teraz vyberáme to, čo budeme v budúcnosti zberať... Vždy je to tak. Preto dobre vyberajme semiačka budúcnosti. Starajme sa o ne s láskou, porozumením, polievajme, opatrujme ich, nezáviďme susedovi, že jemu rastie úroda rýchlejšie – každý sme iný, každý má svoj osud a iné energie. Naša úroda je dôležitá, nie tá za plotom u suseda. Neporovnávajme, nekritizujme, nefrflime – aj tak to ničomu nepomôže. Starajme sa o svoju úrodu, lebo dôležitá je cesta k plodom. Ak budeme na ceste trpezliví, dôslední, ak zámerom nie je plnenie očakávaní a lipnutie na výsledku ale láska, úroda bude krásna.
S láskou Vám všetkým
Mária 🙂
Autorské články možno kopírovať len s aktívnym odkazom: www.eldhwen.sk Ďakujeme že rešpektujete našu prácu.
Zdroj- obrázok: https://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/gardener
Súvisiace články
