Opakovanie životných lekcií II. – zdravie

„Minulost přijímejte s láskou, přítomnost přijímejte s láskou, budoucnost přijímejte s láskou. Ráno i večer si opakujte: „Ve všem spoléhám na Boží vůli“.

S.N.Lazarev

Pokračovanie predchádzajúceho článku som začala citátom, ktorý je úplne jednoduchý vo svojej podstate- ale dokázať myslieť a konať podľa neho stojí hodne energie a sebakontroly.

Prečo som ho dala a aký vzťah bude mať k už spomínaným háčikom? Všetko čo bude nižšie napísané, Vám na túto otázku odpovie. Každý z háčikov je to, čo nám spôsobí problém… Začnem tým, čo mnohých trápi najviac:

ZDRAVIE

Táto potvorka je najzreteľnejším ukazovateľom, že niečo nerobíme dobre. Skúste sledovať nejaký čas svoje fyzické zdravie, ale trošku inak ako doteraz. Vedome sledujte svoje myšlienky, slová, potrebu kritizovať, hodnotiť, posudzovať iných. Následne (dva-tri dni) si všimnite, čo sa Vám deje na tele. Alebo:Máte malé deti? Bývajú často choré? Všimli ste si, že ak sa Vy hneváte, smútite, neprijímate osud, urážate sa.. skrátka ste v negatívnych energiách- Vaše dieťa ochorie? Preberá energie, ktoré sú u Vás akoby naviac… takto sa „prelievajú“ energie až do siedmeho pokolenia a šíria sa rovnaké choroby. Zapamätajte si, že v našich deťoch sa neumocňujú len naše dobré vlastnosti, ale aj naše nedostatky.

Že chcete príklady?

Trávenie, žalúdok, črevá… súvisí s programom sebaničenia- urážky na osud, život, Boha, na seba. Neprijatie toho, čo nám život dáva, sebevražedné sklony, vzdanie sa života… ale aj výbuchy agresie, veľká nespokojnosť- toto všetko narúša prvú čakru a tým naruší hlavné informačné centrum organizmu. Časom toto všetko môže prerásť do zhubných ochorení.

Uvedomte si, čo je agresia– je to forma obrany. Objaví sa vtedy, ak nemáme pod kontrolou situáciu, v ktorej sa nachádzame. Podvedomá agresia, urážky a nespokojnosť je náznakom našich očakávaní a nárokov na iných. Ak máme v duši dostatočné množstvo lásky, nepotrebujeme dávať emócie do kontroly situácie. Všetko je JA – a JA som všetko, vo všetkom. Každý objekt na svete, vo Vesmíre nosí program Boha (zdroja, univerza….) – teda sme vytvrení z jedného zdroja, sme jedno. Hneváme sa na seba? Hneváme sa na Boha, na Vesmír, na život. Popierame to, kým sme, absolútnu múdrosť Vesmíru a jeho zákonov. Čo v tom vidíte? Pýchu a nadradenosť, že? JA som ten, kto súdi Boha za jeho dielo. To je ale arogancia :D. Čiže vrátim sa na začiatok odstavca- ak mám dostatok lásky v duši, nepotrebujem sa na nikoho a nič hnevať, lebo na všetko pozerám s pochopením: každý z nás sa stále učí. Alebo ste už v škôlke ovládali kvantovú fyziku? 😀 A toto je prirodzené nielen pre učenie sa v klasickom ponímaní, ale hlavne v duchovnom a emocionálnom smere. Práve cez emocionálne a zmyslové pochopenie sa učíme. A ak ideme cez láskavosť, dobrosrdečnosť, cez lásku- o to jednoduchšie sa nám kráča životom. Priťahujeme k sebe len to, čo vyžarujeme! Zákony vesmíru fungujú! No ak máme nesprávny pohľad na svet, nesprávne vyžarovanie a správanie sa- zrodí sa nesprávny charakter. Ten plodí nesprávne činy a oni zasa plodia nešťastia, choroby a kopec prekážok na životnej ceste (následne aj našim potomkom).

Podobne sú aj srdcovo-cievne ochorenia: urážanie sa na seba, opačné pohlavie, osud, vracanie sa do minulosti, ľútosť nad ňou (vysoký krvný tlak).

Pokožka blokuje programy sebaničenia, sebatrestania. Ale aj žiarlivosť a pýcha zameraná na vlastné ciele a schopnosti- a tým pádom sa zriekame ľudí a ich lásky. Ale môže tu byť aj idealizácia a lipnutie na vedomostiach, vzťahoch.

Ruky sú spojené so schopnosťami, vedomosťami…

Epilepsia a trápenie sa je veľmi silná nespokojnosť so sebou, neprestajná vnútorná agresia voči sebe. A teda aj voči láske a Bohu.

Nohy súvisia s osudom- nespokojnosť so sebou, svojim životom, stavom, tým, kde sa nachádzame.

Ľadviny – to je vnútorná pýcha- veľké požiadavky na seba, okolie a následne rastúca vnútorná agresia (miernejšia forma sú problémy s trávením a pokožkou).

Bolesti chrbtice– to je urážka na niekoho blízkeho, ale aj na seba, osud, nespokojnosť so sebou, s osudom/životom. Zvlášť nebezpečné je to v dlhodobej miere-ak sa nesie rodom silná nespokojonosť na osud, vznikajú rôzne vybočenia chrbtice.

Uvedmte si, že akákoľvek choroba je len zastavenie sa, ktoré slúži na prehodnotenie života – a následne oprava všetkých nesprávnych presvedčení, myšlienok.

Ako na vnútornú agresiu? Pokorou, úprimnosťou a modlitbou.

Teda, ak nám niekto ublížil, zranil nás, skúsme urobiť nasledovné:

– snažiť sa nájsť kladné charakterové vlastnosti toho človeka

– snažiť sa vžiť do jeho situácie (prečo mal potrebu tak zareagovať- či som ja nevyvolala jeho reakciu, či som nebola ja tá, na ktorú „vysypal“ svoj hnev z iných situácií atď…) skrátka odosobniť sa… ale- nakoľko veľmi sme závislí na všetkých ľudských/svetských hodnotách, natoľko sa nám bude dať zranenie „stráviť a pustiť“. Ak neprestajne pracujeme na znížení závislosti na ľudských hodnotách, dokážeme prejsť bez akéhokoľvek emocionálnych výkyvov aj tými najťažšími urážkami. Nezávislosť na ľudských hodnotách prináša vnútornú aj vonkajšiu ochranu. Odolnosť organizmu je väčšia, aj preťažovanie fyzických síl sa dá ľahšie zvládnuť. Alebo naopak- ak nedokážeme niečo prekonať, niekomu odpustiť, prijať nejakú stratu (napr. aj stratu niekoho/niečoho, čo nám bolo veľmi drahé) – stále sme závislí na okolnom svete, prostredí, ľuďoch. A naše fyzické telo nevydrží nijaké zmeny.

Ešte niekoľko poznatkov pre tých, ktorí pomáhajú iným. Pri mnohých Lazarevových myšlienkach mi zasvietila žiarovka že: veď aj mne sa toto stalo, toto som zažila, uvedomila si. Tak tu máte to zasvitenie 😀

– duchovnosť sa rozvíja pomocou vzťahov, súcitným jednaním a pomocou. Všetko je to super len do určitej hranice. Za ňou má pomoc opačný efekt. Pomáhame ľuďom vstať, to je pomoc- ale nedržíme ich, keď už sami kráčajú!

– to, čo hovorím, to aj konám, žijem tým. Nepomáham fyzickému telu, ale duši, pretože fyzické telo je len prostredkom k pochopeniu toho, čo nie je v poriadku vo vnútri. Ak pomáham len fyzickému telu- je to akoby som si dala tabletku od bolesti. Nič tým nevyriešim, len posuniem riešenie. Nezachraňujme preto telo, ale dušu. Tým sa napraví nielen fyzické telo, ale aj rodina, okolie. Najdôležitejšie je zachrániť lásku v duši, Božské ja- potom sa uzdraví aj telo. ALE! Aj tu je potrebné mať isté obmedzenia: ak pomáhame, to najdôležitejšie musí urobiť človek sám- začať odpúšťať (sebe, iným, „prepustiť“ a uvoľniť minulosť- teda rozpustiť všetky neodpustené urážky, hnev, nenávisť …), sústrediť sa na to, čo musí urobiť pre vlastný posun k pochopeniu (k Božskému ja, k Láske, k Bohu). Ak toto človek neurobí, pomoc by mala skončiť. Pretože odpustenie je prvý krok na ceste vnútornej premeny. A ak sa človek SÁM nechce/ na sebe nič meniť? Pomoc nemá význam, je to strata času.

– teda ešte raz: ak sa človek sám nechce postaviť na vlastné nohy a my mu pomáhame- je to zlé! Pokiaľ sa chce postaviť, ale ani raz sa o to nepokúsil- pomáhať mu je hlúposť. Pokiaľ sa chcel postaviť, pokúšal sa o to a nepodarilo sa mu- vtedy je vhodné pomôcť. Neškodíme ani jemu, ani sebe.

– my nemeníme iným osud, to môže len Boh a samotní ľudia, ktorí chcú pomoc. Akonáhle sa zasahovaie do osudu iných stáva silnejšie, rastie tým aj pýcha, snaha ovládať, riadiť a diktovať čo má kto (samozrejme LEN podľa nás) robiť. A znova- škodíme tým sebe, škodíme iným. Ak sa začnú u ľudí, ktorí pomáhajú iným objavovať práve takéto tendencie, dochádza u nich k zrúteniu osudu, zhoršeniu zdravotého stavu (kolená, kĺby, cukrovka, oči), môžu byť oslabené schopnosti, pamäť.

Ak nás niekto urazil, nahneval, ponížil- NIKDY sa nezriekajte lásky k tomu človeku! Je to veľmi deštrukčné – nie pre toho človeka ale pre Vás, pre Váš život a osud! Pokiaľ sme ľuďmi, vždy budeme mať nejaké nedostatky, občas chybovať, a znova sa učiť. Preto sa musíme naučiť mať radi aj nedokonalé, teda mať iných radi so všetkými nedostatkami- lebo každý sme vo svojej podstate z jedného zdroja. Nakoľko sa na všetkých ľudí a na celý svet budeme pozerať ako na nedokonalé, neprestajne sa učiace deti, natoľko bude pre nás ľahké odpúšťať sebe aj iným.

Dnes som skončila láskou, a zajtra ňou budeme pokračovať 🙂

Krásny deň priatelia!

Mária 🙂

Súvisiace články