EGO pasti
Milí priatelia,
tak ako po iné roky, aj tento sa chýli k svojmu záveru a je vhodné urobiť rekapituláciu toho, čo bolo. Čo sme sa naučili, v čom sa ešte musíme poučiť. Ale zároveň sa aj pripraviť sa na to, čo nás ešte len čaká. Bude toho viac, lebo počas roka som nestíhala písať, radšej som sa Vám venovala osobne, či cez správy. Témy o ktorých budem písať, som rozdelila na dve časti, aby ste ich ľahšie strávili 😉
Celý rok bol veľmi hektický, emočne nestabilný, každému z nás dal nejako zabrať. U každého z nás sa niečo dialo. Neštandardné, neočakávané, nepredstaviteľné. O tom bol tento rok. Všetko však bolo nutné kvôli tomu, kam všetci smerujeme (nebojte, vysvetlím). O čom bol tento rok, ako nadväzujeme na predošlý a nadviažeme na nasledujúci, o tom všetkom Vám chcem napísať. Aby ste si vedeli dať situácie, informácie a zážitky do súvislostí toho, čo sa deje.
Minulý rok bol (okrem iného), rokom hodnôt. Veľa životných lekcií preverovalo komu/čomu dávame (akú) hodnotu. Čo/kto má pre nás akú hodnotu, s kým ne/chceme tráviť čas, koľko chceme byť radšej sami. Velíme si my sami, alebo nám velí niekto iný? Uvedomiť si, že čas je veľmi dôležitá komodita ktorou máme sami disponovať tak, aby nám to vyhovovalo. Alebo sa to máme ešte len naučiť. Od minulého roku neprestajne prehodnocujeme minulosť, detstvo a zbavujeme sa starého. Uvedomujeme si sebahodnotu: kto sme dnes, čo všetko sme dokázali, za čo všetko sa môžeme pochváliť. Ale aj na čom zapracovať, čo vylepšiť.
Dôležité bolo vlani, ale je dôležité bolo aj v tomto roku – dať si pozor na emócie. My ich máme mať pod kontrolou, nie ony nás. Lebo práve vplyv emócií zastiera racionálnu myseľ, čistý úsudok, alebo ako sa hovorí – zdravý sedliacky rozum. Pozor na to, lebo akékoľvek neprimerané emócie vždy prinášajú problémy. Tieto spomínané tri roky je nutné dávať na všetko pozor, čo s nami súvisí. S úrovňou Ja Som – ako člen rodiny, pracovného kolektívu, štátu. Dobre dávať pozor na svoju úlohu, ktorú Ja Som v danom celku plní. Napoviem – pozor na morálne hodnoty a spreneverenie sa vlastnému Ja. Nezapredať sa ako Judáš. Dbať o svoje morálne nastavenie. Lebo morálna výzva ohľadom úrovne moc a peniaze, je pre mnohých veľké lákadlo. A práve od minulého roku nás osud skúša, za koľko sme ochotní podpísať dušu diablovi (odetého do pekného rúcha postavenia, moci, majetku). Mnohí to nezvládajú, a dostanú za to aj patričné „odmeny“. Božie mlyny začali pomaličky mlieť od minulého roku, ale najviac zamelú budúci rok. U každého cez to, cez čo ich najviac zabolí.
Ale vrátim sa k emóciam. Veľa času trávime na cestách. Preto veľký pozor na emócie vždy, keď pôjdete na cesty. Nielen pri riadení, ale pozor aj na ostatných okolo, aj pri chôdzi, aj na samotné auto, aby bolo v poriadku. Oči na stopky a pokojnú myseľ!
Minulý rok bol rok Venuše, hodnôt, míňania a užívania si života. Tento rok bol rok Prasaťa, takže sme mohli v užívaní si a hýrení pokračovať. Ale! Oba roky boli o rozumnom míňaní. Veľa času a energie dáme do práce a zárobku. Preto bolo dôležité sa pýtať pri akýchkoľvek väčších investíciách: skutočne to potrebujem? Využijem to? Je nutné to mať? … lebo žiaľ, mnoho nákupov je spojených s potrebou si niečo doplniť. Lebo toto majú susedia … lebo keď toto budem mať, budú ma viac „brať za niekoho“… lebo… pozor na takéto nachytávania. Naše egá potrebujú uznanie, obdiv, lásku. No túto potrebu nezaplní nič hmatateľné 😉 . Len vlastné sebaocenenie a láska k sebe.
Tieto roky si treba strážiť akékoľvek veľké investície. Dobre zvážiť od koho kupujeme, či to má skutočne takú hodnotu, akú máme zaplatiť, dôkladne pozisťovať všetky pre a proti. Nielenže sa nemáme dať nachytať na veľmi pekné lákadlá, ale hlavne nezabúdať: dôverujem, ale preverujem. Nenechám sa nachytať na ilúziu, ktorá je spojená s reklamou (veď klam je v samotnom názve a v dnešnej dobe je neskutočné množstvo klamania a podvodov). Čo nie je na papieri, podpísané, orazítkované, to neplatí. Tieto roky platia fakty. Kto má fakty, má tromfy v ruke. Na akékoľvek manipulácie treba reagovať pokojne a s faktami. Takže ďalšia lekcia je – všetko okolo je len ilúzia a Ja Som musí hľadať pravdu. Nenechať sa nachytať, používať zdravý rozum, ale hlavne sa „vypnúť“. Vypnúť hlavu – kde je všetko síce pekne uložené, nalinajkované, ale môže tam byť aj tvrdohlavosť a pýcha. Môžu tam byť domnienky. Hlavu používame hlavne ako zdroj spomienok – neopakujem staré chyby. Vypnúť aj nadmieru empatie a láskavosti – lebo manipulátori vedia presne ako na empatických ľudí. Na ich príliš mäkké srdce. Pomáhať sa má, ale odtiaľ – potiaľ. Pomáhame len vtedy, keď sme požiadaní a tým, ktorí si to zaslúžia (lebo vedia správne využiť našu pomoc pre svoj rast). Nepomáhame, ak sme len využívaní a z pomyselnej podanej ruky sme siahnutí z kože, nepomáhame, ak naše vnútro hovorí NIE. Aj o tom bol minulý rok. Mali sme začať používať správnu mieru v má dať-dal. Aj o tom je sebahodnota. Aj sebaláska. Takže ako reagovať, ak všetko vypneme? Vnímať cez reakcie svojho Ja. Ak je prvotné NIE, skúmame ho, prečo nie. Pýtame sa hlavy – aká je spomienka k tomuto NIE? Nie, nechcem viac pomáhať tomuto človeku, lebo ma využíva. Ale čo ak srdce hovorí ÁNO, pomôž mu. Tak teraz čo? Aby boli obe spokojné, aj srdce, aj hlava, poviem si: dobre, pomôžem, ale toto je posledný raz. Ak budem vidieť znovu využívanie, viac nepomáham. Lebo je možné, že zrovna toto ÁNO daný človek vie správne využiť. Takže lekcia v tomto smere je: Ja Som určuje, koľko komu dovolíme. Čo nie je zakázané, je dovolené, nečakajte, že iní budú rešpektovať Vaše hranice. Len preto, že Vy rešpektujete ich nastavenia. Rovnako pozor na správnu mieru v tom, komu dávame z našej hojnosti (času, energie). Musí sa nám začať vracať nazad toľko, koľko sme dali. Určite sa už v tomto roku necítime dobre, ak nie je správna miera v dávaní a prijímaní, že? Vlani sme si nastavovali hranice. Koľko koho (a kam) do svojho územia pustíme. Koho už nie. V tomto roku si udržiavame nastavené hranice, lebo mnohí skúšajú ešte viac, koľko vydržíme. Tento rok bol rokom viny a obviňovania. Ak sme si vlani poriešili sebahodnotu a sebalásku (aspoň na akú-takú úroveň), v tomto roku si obhájime to, čo sme si vybrali ako svoje vlastné priority. Čo je pre nás dôležité, pre iných nemusí. Preto sme často radšej sami, oveľa viac potrebujeme naberať energiu osamote. Toto platí pre každého, kto pracuje s ľuďmi a pre ľudí. Oveľa viac sme míňali a dávali, ako sme dostali nazad, nazberali cez oddych. Prečo?
Vlani sme si mali uvedomiť a prehodnotiť, čo všetko je spojené s našim zdravím. Dbanie o seba sa malo stať našou prioritou. Aj o fyzické, ale hlavne o duševné zdravie. Ak sme vlani neprehodnotili čas a energiu, ktorú sme dávali do práce a do oddychu (rovnaké diely na misky váh), tento rok sa nám začalo ukazovať, čo všetko nás bolí. Oveľa viac nám ide (doslova) o život. Osud nás zastavuje v tom, aby sme prestali byť záchranármi, obetavcami až do roztrhania tela. Aby sme si uvedomili to podstatné: môžem pomôcť, ale len odtiaľ-potiaľ. Nemôžem už dávať energiu tomu, kto len berie. Kto sám so svojim životom nie je ochotný nič robiť (úroveň obete). Osud prestane dopovať tých, ktorí sú v úrovni zásobovačov energie pre iných. Tí, ktorí pomáhajú len fyzickému telu, nebudú mať dosť energie na rozdávanie tak, ako po minulé roky, budú mať tak akurát pre seba. Prečo? Aby cez vlastnú premenu naučili ľudí dospelosti – zodpovednosti za svoj život, energiu, osud. Aby nepodporovali závislosť na svojej energii, ale dali ľuďom do ruky mapu s inštrukciami, a poslali ich do sveta. Aby sa každý spoliehal hlavne sám na seba a na to, čo má v sebe. Lebo podstatu máme všetci rovnakú. Len obaly rôzne 😉
V tomto smere som aj ja mnoho prehodnocovala a prestavovala. Že som na tom mizerne, čo sa týka nadmiery pomáhania som si uvedomila v septembri. Veľké psychické vyčerpanie ma znovu donútilo prestaviť priority. Oveľa viac musím oddychovať, oveľa menej času môžem tráviť s ľuďmi. Tento rok je pre mňa nadmieru únavný (a nie len pre mňa ako terapeuta, ale vidím to u mnohých – maséri, lekári, ale aj tí, ktorí sú s ľuďmi viac ako hodinu, napr. kozmetičky). Dáme kopu energie, ale doplniť sa podarí len zlomok. No a pokiaľ nie je dostatok energie, nie je ani správne nastavenie na prácu, komunikáciu a schopnosť byť na 100% spoľahlivým zdrojom informácií. Pri tomto Vám všetkým, s ktorými sa stretáme, chcem vyjadriť veľké ĎAKUJEM za Vašu dôveru. Nesmierne ma teší, hlavne ak sa opätovne stretáme a vidím Váš pokrok! V tomto roku som mala veľkú radosť z nových ľudí, ktorí dokázali urobiť obrovské kroky vpred a sami na sebe vnímali zmeny k lepšiemu 🙂
Čiastočne som urobila zmeny už na jar, hlavne pri nových klientoch, ale po novom roku budú zmeny platiť pre všetkých. Aj pri stálych klientoch, priateľoch a známych. Znovu zopakujem, že po telefóne konzultácie nerobím, po 18.00 odpisujem na správy len ak sa na to cítim a čokoľvek, čo nenájdete na stránke, čo je v úrovni osobnej konzultácie, nebude zadarmo. Ceny budú podľa dohody. A prosím Vás, otázky typu – chcem len jednu otázku – na to si nájdite niekoho iného 😀 Lebo nikdy to nie je len o jednej otázke. A pokiaľ Vám skutočne záleží na svojom Ja, tak pomoc pre dušu oceňte rovnako, ako oceňujete pomoc pre fyzické telo (kaderníka, nechtárku, kozmetiku…). Alebo si nájdite informácie na nete 😉
Všetko má byť, ako som už písala, o správnom vyvážení. Dávam, dostávam. Pomôcť môžem len do výšky svojej energie. A musela som si priznať, že energeticky sa mi nevracia čo dávam. Nielenže mi odchádzala na jeseň energia viac, ako je dobré, ale prestala ma baviť práca pre Vás. Tento stav poznám, prichádza, keď musí byť prestavená sebahodnota a sebaláska. Záchranár vo mne musí byť profesionál.
Mnohí z vlastných skúseností viete, že dokážem ihneď reagovať na otázky a dať Vám odpovede, ktoré potrebujete. Vidím súvislosti a spojenia, celý príbeh mi beží na pozadí… Žiaľ mnohí si neuvedomujete, že pár minút na odpoveď pre Vás, sa rovná 25 rokov práce, ktorú som robila sama na sebe, učila sa, zaplatila (a stále platím za nové informácie) a hlavne, more skúseností. Prehodnotila som ceny aj s ohľadom na konkurenciu a hoci som stále nižšie, nastavila som sumy tak, aby som sa vnútorne cítila dobre. Lebo nedá sa pomáhať, ak sa pri tom necítim dobre.
Pokračujeme zdravím.
Tento rok bol o trávení a dýchaní. Ako čo ne/stravujeme, ako nás iní (ale aj sami seba) dokážeme dusiť. Na koho/čo sme alergickí? Znovu ideme do minulého, osmičkového roku, prevažovaniu hodnôt: Stojí mi tento človek za to, aby sa moje vnútro trápilo? Stojí mi táto práca za to, aby som si zničil/a vlastné zdravie? … takéto „prevažovanie“ sa týkalo všetkého, akejkoľvek hodnoty, ktorá nebola skutočná, pre nás vhodná, potrebná pre náš rast, dušu. Týkalo sa to hlavne vzťahov, ktoré nemali pevné základy, alebo jeden z partnerov nebol ochotný pracovať na spoločnej ceste životom. Vlani to bolo hlavne o vnútornom skúmaní, premýšľaní. V tomto roku sme už konali a museli všetko odžiť, cez emocionálne, fyzické bolesti, na často nepríjemnej realite. Prečo? Okrem uvedomenia si ilúzií a prestaveniu hodnôt, sme mali pochopiť ďalšiu lekciu: prijatie božej vôle. Mnohí tieto lekcie nezvládli a radšej sa rozhodli odísť. Naďalej bude odchádzať mnoho duší. Na nás je prijať pominuteľnosť fyzického a zamerať sa na večnosť trvalého – našej duše.
Netrápte sa pre to, čo nemá význam. Koľko sa dá, jedným uchom dnu a druhým von. Nikoho a nič neľutujte, každý má všetko nastavené presne tak, ako jeho duša, jej vývoj potrebuje. Namiesto ľutovania dávajte návody na zmenu k lepšiemu.
Ale vráťme sa k prijatiu božej vôle. Či si chceme priznať, alebo nie, sme „riadení“. Máme riadené životy. Na základe karmických väzieb, lekcií, dohôd. Akékoľvek vychýlenie z Cesty, ktorou máme ísť, je ohraničené ceduľami Stop. Ak si dobre všímame stopky, vieme si dať pozor a nezachádzať do slepých uličiek. Ale aj tie sú dobré ako lekcie, len v nich nesmieme pridlho zotrvať … v tomto roku sa dialo veľa nečakaných situácií, ktoré nás preverili v tom, či podľahneme strachu, ilúziám (očakávanie, domnienky), alebo sa spoľahneme na Vyššie velenie (božiu vôľu). Uvedomenie si, že aj tak je všetko presne tak, ako naša duša potrebuje. Hoci aktuálne nevidíme dôvody, stačí počkať. Tu ale nesmieme byť v úrovni rezignácie alebo vzdania sa. Problém púšťame až vtedy, ak sme skúsili dostupné možnosti, všetko, čo sa s danou situáciou dá urobiť. Teda ak sa to nedá preskočiť, obísť, podliezť, podhrabať – necháme to tak. Je dôvod, prečo to práve teraz nejde, alebo prečo nie je možné veci uskutočniť. Takže nijaké drámy, hnevy, smútky. Kľud, je dôvod, prečo sa veci dejú takto… Ak si uvedomíme, že všetko okolo je jedno veľké divadlo, ilúzia, nenecháme sa do nej vťahovať, pokiaľ to nie je skutočne nutné a potrebné. Čiže nereagovať neprimeranými emočnými výlevmi. Naučili sme sa, že najlepšie je byť pozorovateľ a snažiť sa hľadať súvislosti: prečo sa táto situácia odohrala, čo je za ňou? Prečo sa títo ľudia takto správajú? … Učili sme sa nekritizovať, neobviňovať. Len pozorovať a skúmať. To pomôže držať si emočný odstup od situácií tak, aby nás neovplyvnili svojou ilúziou. Ak sa naučíme, že všetko okolo sú LEN lekcie, skúšky, prestaneme dávať energiu tomu, čo netreba vyživovať. Nebudeme predsa kŕmiť svojou energiou to, čo nám škodí a ubližuje 😉 (manipulátori, klamári, pyšní a nespokojní ľudia).
Pokračujeme zajtra 🙂
Súvisiace články
