Rituál k zatmeniu 25.3.2024
Tento rok som bola lajdák, napísala som len zopár článkov. Nielenže som na to nemala chuť, ale ani energiu. Sústredila som sa hlavne na osobné komunikácie a sebarozvoj. Našťastie bolo veľa ľudí, ktorí napísali to, čo som vnímala. Veľa z tých článkov som zdieľala na FB, veľa ste našli v astropredpovediach. Ale ako je zvykom, aspoň na záver urobím rekapituláciu a náhľad do toho, čo bude.
Nedalo mi, a prečítala som si minuloročné ohliadnutie Ohliadnutie sa za uplynulým rokom I. – Eldhwen V podstate by som asi veľkú časť skopírovala aj do nového roku, lebo lekcie stále pokračujú (a Saturn úraduje). Čo pokladám za dôležité zopakujem. Mrzí ma hlavne to, že vyšli negatívne predpovede. Že sme sa dostali tam, kde som nechcela, aby sme došli. Ale všetko je vývoj a ak máme mať to, čo je, tak si to nielen zaslúžime, ale vieme aj ako to zvládnuť. Ako na to, alebo čo robiť, je pre každého v jeho individuálnom životnom pláne. Ale aspoň všeobecne skúsim napísať na čo dať pozor, o čo dbať 😉 
Tak ako aj predošlé roky (od 2018), sa musíme aj v roku 2021 držať v strede 8ky (dajte si ju na ležato, aby boli ako váhy). Od spomínaného 2018 roku sa neprestajne učíme hodnotám. Skúmame kto, čo má pre nás (alebo nemá) hodnotu. Filtrujeme všetko cez svoje Ja. Už nie cez to, čo nám kto povedal, čo nás kto naučil. Konečne vnímame svet, ľudí a situácie cez seba. Z naučenej individuality, zdedenej identity sa prepracuvávame k božskému v nás, k intuícií a vnútornému Radcovi. Vďaka skúsenostiam a lekciám budujeme sebahodnotu, a cez ňu to, ako hodnotíme iných. Len si sebahodnotu prosím nemýľme s egoizmom a sebestrednosťou. V nej chýba schopnosť komunikovať, dorozumieť sa a spolupracovať 😉
Na jar sme boli donútení cez opatrenia (museli sme sedieť doma), zamerať pozornosť, energiu, emócie (a všetko začať spracovávať) na našich najbližších. Mnohí prišli na to, že už nevydržia byť vo vzťahoch (manželstvá, ale aj pracovné vzťahy). Mnohí prišli na to, že spoločný smer už nie je možný. Ak pracujeme na rovnakých hodnotách, máme spoločný ZÁMER, pôjde to. Ak nie, nevieme sa dohodnúť, vysvetliť si veci, musí prísť koniec. Avšak netreba sa obávať. Lebo ako meníme svoje hodnoty, mení sa naše okolie, prostredie, ľudia. Ak sa nám život zlepšuje, vieme, že ideme správnym smerom (od 2018 melú božie mlyny viac ako predošlé roky a Saturn nadeľuje presne to, čo si zaslúžime). Nemôžeme sa na nikoho a nič hnevať, lebo máme len to, čo sme si predošlé roky pestovali. Teraz zberáme úrodu. Ak naďalej zažívame lekcie cez tých, čo nás využívajú, klamú, je dôležité si dať otázku: prečo im to dovolím? Kde je moja sebahodnota a sebaláska? Prečo mám znovu lekcie ohľadom klamárov? Odpoveď – v čom klamem sám/sama sebe? V čom nepreberám zodpovednosť, zverujem svoj život do rúk iných ľudí, a prečo iným verím viac, ako sebe? V roku 2018 sa mali muži stať Mužmi, nebyť už Synmi, ale byť si vedomí svojej sily. V tomto roku to bolo náročnejšie, ale kto chcel, stále mohol urobiť veľa zmien. V hodnotách sa mali Ženy (konečne) vzdať úlohy Matky (vo vzťahu k partnerovi) a dovoliť Mužom, aby boli skutočnými Mužmi. Mnoho Žien si kládlo otázku: môžem sa na neho spoľahnúť? Je dôveryhodný, stojí pevne na svojich nohách, môžem sa o neho oprieť ak bude treba? Som ochotná mať pri sebe Syna a byť za všetko naďalej zodpovedná len ja? Alebo konečne prepustím miesto, ktoré patrí Mužovi … Mnohé mamy zabudli, že ich deti dávno nie sú deti. Nepustili svojich Synov a nedovolili, aby boli pre ich partnerky Mužmi. Mnoho Synov nedokázalo urobiť zmeny, a je pre nich pohodlnejšie nemeniť sa. Zostať doma s mamou. Nikdy nedospieť, nevyrásť do Muža. Na ich škodu. Nevyužili lekcie svojho života.
Pre všetkých – ďalšie roky práca na sebe nepôjde tak jednoducho, ako to bolo doteraz. Saturn stojí za našim chrbtom, kontroluje a vyhodnocuje. Ihneď.
Rok 2020 nás aj v tomto smere neskutočne trénoval. Nič nešlo ako by sme chceli, na všetko bolo treba trojnásobné úsilie a trpezlivosť. Ale aj tak bol výsledok ako sa hovorí „nič moc“. Pre nás to bola lekcia vo vďačnosti: vďaka že aspoň kvapká, keď už netečie. Vďaka aj za toto málo, nemuselo byť nič. Mohlo to byť oveľa horšie. Ak sme sa doteraz nenaučili vďačnosti, tak bude zle… Nevďačnosť je spojená so žiarlivosťou a pýchou.
V roku 2020 sme veľa riešili aj sebadôveru a sebaistotu, cez konfrontáciu s ilúziou sveta a ľudí: skutočne je to také, ako to vnímam, vidím, ako to cítim? Dobre to vnímam? Budem počúvať svoje Ja, alebo iných? A chcem to takto? Alebo budem poslušne sedieť a len prijímať, čo mi je naservírované? … Ak sme sa naučili ako-tak zberať a triediť informácie, tak sme boli síce prekvapení, ako sa môže niekto takto vyjadrovať, správať, verejne klamať, ale na druhú stranu sme sa len utvrdili v tom, že naivita a prílišná dôvera sa nevypláca (lekcia v idealizácii ľudí). Myslím, že rok 2020 môžeme pokojne nazvať rokom klamstiev. Ale, prečo sme klamaní? Kto nás chce a prečo ovládať? Lebo klamstvo je spojené s manipuláciou a snahou upraviť realitu podľa seba. Ak by sa hovorila pravda a nezamlčovali dôležité informácie, nevznikali by hoaxy a konšpirácie. … Takže milí priatelia, aj budúci rok budeme v nestrannom pozorovaní, v strede osmičky, v 5ke – nie emócie, ale realita, zberáme a skúmame mnohé informácie, hľadáme odpovede, či je všetko skutočne také, ako sa zdá. Učíme sa ihneď nehodnotiť. Len pozorovať a skúmať, čo je v zákulisí divadla, scény, ktorú vidíme. Či tento človek je presne taký, ako sa zdá, alebo má masku a hrá divadlo.
Už som v predošlom odstavci o Synoch a Mužoch naznačila, čo bolo dôležité. Kto doteraz nedokázal, tak v roku 2020 mohol prebrať zodpovednosť za svoj život. Archetyp Dospelý nie je o obviňovaní. Je o vedomí si vlastnej zodpovednosti za to, čo sa deje. Obviňujú len Deti 😉 Dobre pozerajte okolo seba (aj do seba), kto je Dieťa a kto Dospelý. V akej situácii sa vzdávame my sami, alebo ľudia okolo nás zodpovednosti. Kedy a prečo prichádza obviňovanie. Kedy a prečo nedokážeme prijať zodpovednosť za svoje činy a povedať prepáč, pomýlil/a som sa. Samozrejme je jednoduchšie byť Dieťa. Lebo to vie vždy nájsť vinníka. ALE, ak by som toto všetko preniesla na tých, čo nám vládnu (čo je makrokozmos), je nutné zamyslenie sa, kde sme urobili chyby, keď nám vládnu Deti (nie všetci, aby som bola spravodlivá). Samozrejme vždy je základ a prvé chyby v mikrokozme – v rodine, výchove, v prvotných hodnotách. A to je presne to, čo od 2018 riešime. Skutočné hodnoty. Morálku, čestnosť, pravdivosť na jednej strane, a na opačnej chamtivosť, postavenie, moc a peniaze. V tomto roku, kedy sme boli pozorovateľmi a zberali informácie vidieť, kto sa nechal kúpiť. Kto predal vlastnú dušu za pár strieborných ako Judáš. Ale je tu jedno veľké ALE a pri ňom sa trošku zastavím.
HODNOTY. Čo pre koho ne/má hodnotu. Čo kto dáva vo svojom živote na aké miesto (v rebríčku životných priorít). Neprestajne sa vraciam k roku 2018 a hodnotám, ktoré odvtedy riešime. Všimli ste si kam sme sa v hodnotách, hodnotení dostali? Do extrémov 8ky. Už sa nedržíme v strede, v striedmosti. Sme doslova v najvzdialenejšej časti 8, najďalej od stredu ako sa dá byť. V agresii – hnev, nenávisť, chamtivosť spojená s matériou, alebo v depresii – strachu, ľútosti, smútku … V extrémoch sa cez životné lekcie skúša náš vzťah k matérií (peniaze, moc), na druhej strane je extrémne skúšaný charakter ( jednoducho povedané, čo skrýva naša duša). Posledné dva roky sa vyplavilo všetko nechutné, škaredé a „zlé“, čo sme mali v sebe skryté. Aby sme to (konečne) preskúmali, prebrali a vyhodnotili. Konečne sa dôkladne pozreli do zrkadla a riešili to nepekné, čo na sebe/v sebe vidíme. Ak sme doteraz nerobili nijaké zmeny charakteru k lepšiemu, ak sme doteraz nič nerobili pre svoje fyzické zdravie, tak rok 2020 nás k tomu donútil. Už sa s nami život, osud nemazná, už sa nehráme, už ide doslova o život (a nemyslím tým virózu). V pozadí ide o oveľa vyššiu úroveň hry. Na jednej strane hodnôt (8) je viera v Boha/ Vesmír /Univerzum, na druhej strach: zo smrti, zo straty životných istôt a hodnôt – práce, postavenia. ISTOTY je to, o čo prichádzame a z čoho máme najväčší strach. Ale vlani sme sa učili prijať božiu vôľu. Sami si dajte odpovede: ako som túto lekciu počas roku 2020 zvládol/la?
Na jar sme mali veľkú lekciu v strachu. Museli sme čeliť svojej pominuteľnosti. Prijali sme svoju smrteľnosť? Dokázali by sme prijať a spracovať smrť našich blízkych? Mnohí tieto lekcie žiaľ mali, a museli si ich odžiť na vlastnej koži. Mnohí sme ich už zažili predošlé roky, a preto sme boli aspoň čiastočne pripravení na to, čo sa dialo (a ešte aj bude diať). Celý život sme v podstate sami, sami so sebou, učíme sa mať radi svoju spoločnosť. Vydržať sami so sebou. Možno aj pre to, aby sme si uvedomili, že na nikom, ničom nesmieme byť závislými, na ničom a nikom nelipnúť. Nikoho a nič pominuteľné nemať ako prioritu. Že ako sami prichádzame, sami odchádzame. Že najväčšou prioritou má byť práca na svojom Ja. Vďaka láske, pokore a skutočným hodnotám, ktoré sú spojené s Bohom. K tomu mi napadá jedna záludná otázka: Dokázali by ste hneď teraz odísť z tohto sveta? … Ak Vám v tomto momente naskočí NIE, skúmajte prečo. Dajte si otázky a hlavne odpovede: čoho sa bojím? O čo sa bojím? .. často sa bojíme bolesti (tú máme spojenú so smrťou). Bojíme sa trestu, ktorý po smrti príde (lebo je tu hrozba pekla) atď … to je jedna strana. Na druhej je práve už spomínaná ZODPOVEDNOSŤ za vlastný život. Za vlastné konanie. Už viete prečo je dôležité konať morálne, prečo nesmieme predať dušu za pokušenie, za 30. strieborných? Aby sme sa zbavili strachu. Aby sme žili prítomnosťou a užívali si ju v pokoji. Lebo pokoj a spokojnosť sme v tomto roku nemali. Celý rok bol o nespokojnosti – tá je v centre straty istôt a strachu. Za ňou ide hnev a nenávisť. Alebo aj nie, ak sme v práci na sebe pokročili a zostali sme koľko sa dalo v neutralite, vo vyvážení, v strede 8ky. A pomaly sa vrátim k tomu ale ale .. mnohí z nás mali skúšku ohľadom duše. Pod čo sa podpíšu, ku komu/čomu sa pridajú. Za koľko sú ochotní predať vlastnú dušu. Skúmala som túto tému už pár rokov dozadu cez konzultácie a čistenia. V niektorých, kde bola téma vysoké postavenie, moc a veľké peniaze, som videla kam vedú nesprávne rozhodnutia. Výsledok nemusí byť ihneď viditeľný na osude a zdraví daného človeka. Často vidieť výsledok až po rokoch. Buď priamo na jeho zdraví, alebo na potomkoch, či vnúčatách. U mnohých som videla, akoby lekcie preskočili deti a „chytili“ vnúčatá. U nich boli /sú závažné choroby, nehody či nešťastia, osobné tragédie, alebo nijaký osobný život (nemožnosť mať partnera, deti). Výsledky závisia od programov v rode. Ak chcete veľké peniaze, postavenie a moc, musíte mať na toto všetko dostatočne silnú energetiku. Nechcite popredu niečo, čo Vám, alebo Vašim deťom poškodí charakter, degraduje dušu. A k tomu ešte niečo veľmi dôležité. Kto je na očiach verejnosti, musí byť vnútorne tak čistý, ako sa len dá. Lebo akákoľvek negativita, hnev, nenávisť, zlé slová, ktoré sú smerované voči človeku, sa mu ukladajú v jemnohmotných telách. Nič nezmizne. Ak je toho veľa, prichádzajú STOPky – nehody, úrazy, problémy (preto stop, aby ešte včas človek zmenil svoj smer). Ak sa nič nezmení, negativita sa „prelieva“ do osudov potomkov. Mnohí politici sú ale v duchovnom svete škôlkari – neuvedomujú si následky svojich činov (doslova – po nás potopa). Hoci majú stopiek neúrekom, sú slepí, hluchí. Pyšní s pocitom nedotknuteľnosti. Smiešne nafúknuté figúrky. Im karmická nádoba pomaly doteká a následky budú brať až za pár rokov. My, ktorí na sebe duchovne pracujeme nejaký ten rôčik máme v tomto smere veľkú výhodu. Za akýkoľvek prešľap hneď dostaneme výchovné zaucho. A môžeme napraviť čo sme nevedome pokazili. Prijatím zodpovednosti, prosbou o odpustenie, pokorou, modlitbou. Akákoľvek náprava ktorú cítite že máte urobiť, je dobrá 😉
Ak je človek dostatočne čistý – pestuje si charakter, robí múdre rozhodnutia v prospech iných, dáva si pozor na svoje rozhodnutia, takého človeka negativita nezasiahne. Preto je aj tu dôležité upozornenie. Ak smerujeme jedovaté slová a energie na čistých ľudí, na nich sa z našej negativity veľa nezachytí. Väčšina sa nám vráti nazad, ako spam. … a znovu by som sa opakovala – sebahodnota. Ako hodnotím seba, ako si vážim seba, tak si vážim a hodnotím iných. Alebo opačne, kto je veľmi kritický voči iným, mal by zapracovať na sebahodnote 😉 Pred nedávnom (a nebol to len jeden človek) som v tomto smere dostala otázku, prečo sú ľudia v takých extrémoch (agresia-depresia, nespokojnosť). Odpoveď je pritom veľmi jednoduchá. Na čo si spomínate v škole? Vo vzťahoch k súrodencom, rovesníkom? POROVNÁVANIE. Od malička sme počúvali, že ten je lepší, tamten šikovnejší, krajší a múdrejší ako sme boli my. Od malička v nás nepestovalo okolie sebavedomie a sebahodnotu, ale naopak – degradovali ich kritickosťou. Je zvláštne, že zabúdame na to, ako sme vnímali slová ako deti. Že dospelý človek, si neuvedomuje, čo je spojené so slovami (aké bloky nimi dokážeme urobiť, veď sami sme boli deťmi), ako môžu nesprávne volené slová pôsobiť nielen na naše deti, ale aj na ľudí okolo nás (partner, priatelia, kolegovia, podriadení). Na obranu rodičov (lebo každý chce pre svoje deti to najlepšie) môžem povedať len toľko, že motivácia musí vychádzať nie z kritickosti a porovnávania, ale z podpory. Podporiť a chváliť to, v čom je dieťa, ale aj partner či priatelia, dobrí. Ak to nevieme, buďme bdelými pozorovateľmi a dávajme na to v komunikácii pozor 😉 Buďme zodpovední za to, čo komu dávame v slovách. Neubližujme slovami, nerobme z iných hromozvody svojich nespracovaných emočných stavov. Buďme si vedomí toho, že Ja Som zodpovedný/á za to, ako sa cítim. Nikto iný za to nie je zodpovedný. Ani tí, ktorí nás pichajú slovami. Buďme za nich vďační, sú to naši tréneri. Trénujú našu bdelosť v reakciách na slová. Slová neublížia, sú to LEN slová. Ublíži nám emočný náboj, ktorý je za tým všetkým. Ak nás slová zabolia, treba skúmať, čo zasiahli a prečo to bolí. Zasiahlo to obal duše, kde sú traumy, ublíženia, smútky, bolesti. Tento obal sa učíme celý život rozpúšťať. Cez nepríjemné konfrontácie, konflikty, životné lekcie. Za tým, hlboko ukryté čisté miesto v našej duši, božské, to nezraní nič. To je podstata každého človeka. Každý to v sebe máme. Myslime na to vždy, keď budeme v pokušení „hrešiť“ slovom. Teda ubližovať, pichať, ponižovať. Buďme bdelými pozorovateľmi, dávajme na seba pozor a skôr ako niečo urobíme, povieme, spýtajme sa sami seba: Prečo to chcem urobiť? Prečo potrebujem, aby sa iní cítili zle? Nie je to náhodou môj program nespokojnosti, ktorý chcem zasiať aj inde? Nie je za tým závisť a žiarlivosť (oni majú to, čo nemám ja, aj ja to chcem!)? Ak sme pyšní, myslíme si, že máme rovnaké právo (alebo ešte väčšie) mať to, čo iní. Bez práce a zadarmo 😀 …toto všetko sú dôležité otázky (ale hlavne odpovede, ktoré si musí dať každý sám), ktoré boli na úplnom dne toho, čo plávalo na povrchu roku 2020. Ale predsa trošku napoviem 😉 Ak chcem, čo majú iní, koľko a čo som ochotný/á obetovať? Koľko energie na to vynaložiť? Viem, ako sa k tomu daný človek dopracoval? Bolo to čestné a vydreté, alebo „kúpené“? Stálo by mi to za to? .. a znovu – skutočne toto potrebujem a chcem? Budem potom šťastnejším a lepším človekom? Každé veľké OČAKÁVANIE, túžba, Ja Chcem, je nasledované sklamaním. Lebo šťastie a spokojnosť nie je vo veciach, v ľuďoch, nie je vonku. Je v našom vnútri. Spokojnosť viem nájsť aj doma, zatvorený/á medzi štyrmi stenami 😉 Aj o tomto uvedomení bol rok 2020.
Pokračujeme zajtra 😉
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku www.eldhwen.sk
Súvisiace články
