ODOLNOSŤ.. (Rezilencia)

Rezilencia sa chápe ako psychická odolnosť, nezdolnosť jednotlivca, schopnosť vyrovnať sa s „ranami osudu“, žiť a konať dobre napriek biologickým, psychologickým a psychosociálnym rizikám vývoja.

Každý jedinec má INÚ mieru odolnosti, t. j. mieru schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými životnými situáciami.

Slovo (rezilencia) ODOLNOSŤ pochádza z latinského resilire, čo znamená:
odraziť sa od zeme…

Rezilencia(Odolnosť) je psychická odolnosť na prekonanie kríz a ich využitie ako príležitosti na osobný rozvoj prostredníctvom využívania osobných a spoločenských zdrojov. Dalo by sa tiež povedať, že odolnosť je sila alebo schopnosť človeka vrátiť sa po zranení do pôvodnej polohy, formy, stavu atď. Je to schopnosť zotaviť sa z niečoho, čo vás tvrdo zasiahne.

Odolný človek je človek, ktorý si stojí za svojím. Ľudia s vysokou odolnosťou majú schopnosť nenechať sa vyviesť z kurzu ani ťažkými ranami osudu.
Viktor Frankl, vo svojej knihe:
Človek hľadajúci zmysel napísal, že život v podstate takmer nemôžeme ovplyvniť, že nemáme kontrolu nad tým, čo sa nám deje, ale môžeme sa rozhodnúť, ako budeme reagovať na to, čo sa nám deje.

Práve o tom je odolnosť.
Odolný človek prijíma to, čo sa mu deje, s vedomím, že má silu a schopnosť prekonať ťažkosti a krízy. Majú tiež vôľu rásť na základe týchto skúseností, aj keď sú bolestivé. Odolnosť v podstate znamená schopnosť flexibilne a s akceptáciou čeliť ťažkým životným udalostiam.
Nie je dôležité, čo sa nám stane, ale ako na to zareagujeme a ako to prekonáme. Odolnosť je vnútorná sila, vďaka ktorej nás život nezlomí.

Život nejde podľa plánu a nie je spravodlivý.
A hoci to všetci vieme, väčšina z nás ticho dúfa, že život k nám bude milosrdný, že nám prinesie šťastie, zdravie a úspech. Keď sa nám darí, dúfame aj v zmysel života, naplnený vzťah a pocit istoty. Ale – jedna z absolútnych istôt v živote je:

neexistuje žiadna istota.

Najprv to musíte pochopiť, myslím tým naozaj pochopiť.
Keď to pochopíme, určité očakávania sa vyriešia samé a my prijmeme to, čo život naozaj je: cesta cez vzostupy a pády.
Odolný človek si to osvojil.
Zvyčajne sa včas naučil akceptovať, že život je zmesou dobrých a zlých skúseností, a vďaka tomu sa s tými druhými dokáže primerane vyrovnať. Život je polarita a kde je jedno, tam je aj druhé: Zdravie a choroba, úspech a neúspech, láska a zlomené srdce, šťastie a nešťastie, sen a skutočnosť, život a smrť. Všetci ľudia to vo svojom živote zažívajú. Niektorí sa z neho rozpadajú, iní z neho rastú.
Odolnosť znamená vyrovnať sa s istotami.
Vyrovnávanie sa s tým, čo je.
Napríklad, že nemôžeme zmeniť to, čo už prešlo.
Že nemôžeme zmeniť to, čo nám ublížilo. Že nemôžeme napraviť to, čo sme urobili iným, a predovšetkým, že nemôžeme zmeniť ľudí.
Prijatie toho, čo nemôžeme zmeniť, je jedným z kľúčových aspektov odolnosti. To zahŕňa aj prijatie faktu, že v živote neexistuje vždy riešenie na všetko a nie na všetky otázky existuje odpoveď. Odolný človek sa naučil, že otázka prečo nemá takmer žiadny zmysel.
Pýta sa: Na čo je to dobré alebo aký zmysel môžem dať tomu, čo sa mi deje alebo stalo?
Odolný človek má
„presvedčenie o vlastnej účinnosti“.
Žije s pocitom, že svojím konaním môže pozitívne ovplyvniť aj ťažké situácie. Dokážu realisticky posúdiť svoju situáciu.
Odolní ľudia sa dokážu od nepriazne osudu dištancovať, namiesto toho, aby sa ňou nechali premôcť.
Dokážu zaujať pozíciu pozorovateľa, čo znamená, že sa mentálne postavia vedľa seba, pozrú sa na situáciu takpovediac zhora a potom konajú primerane situácii.
Tomu hovorím kreativita.
Odolní ľudia tiež vedia, kedy niečo nedokážu urobiť sami. V situácii, ktorá ich preťažuje, hľadajú pomoc a sú schopní ju prijať.
Ľudia, ktorí nie sú odolní, sa často zrútia kvôli svojej bolesti a smútku, pretože sa cítia osamelí a predovšetkým preto, že si myslia, že musia všetko zvládnuť sami.
Ak sa im to nepodarí, cítia sa bezmocne vydaní na milosť a nemilosť tomu, čo sa deje. Nakoniec sa zrútia kvôli vlastnej bezmocnosti, a nie kvôli samotnej kríze.

Poznanie sily vlastnej účinnosti vás robí silnými.
Odolní ľudia v ťažkých alebo stresových situáciách predpokladajú, že ich zvládnu. S každou prekonanou krízou rastie ich sebadôvera, že zvládnu aj budúce krízy. V stresových situáciách vydržia dlhšie, čelia tomu, čo je, a snažia sa, aj keď to trvá dlho, situáciu zvládnuť, pretože pevne veria v dobrý výsledok. Dokážu žiť v prítomnosti a plniť svoje každodenné úlohy napriek krízovej situácii, namiesto toho, aby upadli do sebaľútosti a paralýzy a v kríze opustili všetko, čo tvorí život.

Ďalším dôležitým faktorom je pozitívne vnímanie seba samého.
Odolní ľudia si sami seba viac vážia. Vďaka tomu sú do značnej miery nezávislé od uznania zo strany iných. Sú si vedomí svojej hodnoty a svojich schopností a nepotrebujú vonkajšie potvrdenie. Poznajú svoje silné a slabé stránky a neodsudzujú sa za svoje pocity, ale dávajú viac priestoru príjemným emóciám ako nepríjemným a vedia sa o seba dobre postarať aj v čase krízy.

Odolní ľudia sa spoliehajú na svoju sociálnu sieť.
Byť silný sám o sebe je dobré.
Dôverovať si je dobré.
Poznanie: Nemusím robiť všetko sám, je to dobré. Tí, ktorí sa v krízových alebo stresových situáciách môžu oprieť o sociálnu sieť rodiny a priateľov, nachádzajú podporu.
Aj keď ju nevyužijú, už len vedomie a dôvera, že môžem dostať pomoc, ak o ňu požiadam, mi pomáha znížiť psychický stres a nadmerné nároky.

Odolnosť je u každého z nás rozvinutá v rôznej miere.
Základy sú položené v detstve.
Tí, ktorí v detstve zažili lásku, bezpečie, uznanie, povzbudenie a podporu, sú psychicky odolnejší, sú vrodene odolnejší.
Ale aj tí, ktorým nebolo dopriate toto všetko zažiť, môžu v dospelosti trénovať svoju psychickú odolnosť.
Môžeme dozrievať, kým žijeme.

A na to, ako na každú zmenu, o ktorú sa snažíme, potrebujeme ochotu,
prax a trpezlivosť so sebou samými…

Ava Fleur & Pozemská Bytost‘