ODLOŽTE MASKU A UZDRAVTE SA !

Otvorte svoje srdce.
Naviažte spojenie so svojimi pocitmi a zdieľajte ich s druhými.
Náročná, avšak dôležitá pravda je, že nie je možné dosiahnuť uzdravenie, bez toho aby ste si predtým pripustili svoju bolesť, strach a smútky.

Nemôžete sa uzdraviť, kým neprestanete skrývať svoje negatívne pocity s nízkou vibráciou a predstierať, že ste šťastní, ak to tak v skutočnosti nie je.
K pocitu šťastia je potrebná otvorenosť.
Musíte sňať masku a byť sami sebou.
Musíte vystúpiť z úkrytu. Bolesť je ako budíček.
Ak si ju teda uvedomíte a priznáte, urobili ste prvý krok na ceste k uzdraveniu.
Čokoľvek vám zabraňuje cítiť bolesť a objaviť jej zdroj, je prejavom popretie. Je to snaha prehliadať volanie vášho srdca a duše po precitnutí a uzdravenie.

Všetky závislosti / posadnutosti sa dajú pokladať za formu popierania.
Umŕtvujú vašu bolesť a pomáhajú vám, aby ste jej unikli. Kým si svoju závislosť budete pestovať, nepocítite hĺbku svojej bolesti a nebudete mať dostatočnú motiváciu, aby ste ju uzdravili.

Vaša maska čiže osobné štylizácie vám pomáha získať uznanie spoločnosti. Vďaka nej sa pred druhými javíte ako normálne, vyrovnaná osobnosť, hoci ňou nie ste.
Maska skrýva vašu bolesť a ukazuje druhým upravenú verziu vášho Ja. Okolie nevidí váš strach, rozpaky, zármutok, odsudzovanie seba samého.
Nie sú si vedomí toho, že vás bolí srdce a vašu myseľ zviera úzkosť.
Inými slovami, pod maskou sa skrýva váš tieň.
Ako by ste použili vrstvu make-upu alebo lak na vlasy, aby ste zakryli nečistú pleť a vykúzlili upravený účes z vlasov, ktoré nechcú počúvať.
Všetko sa potom javí lepšie, než aká je skutočnosť, a tieň môže zostať v utajení.

Snaha o popieranie prináša kozmetickému priemyslu obrovské zisky.
Ľudia si nechávajú robiť plastiky tváre, liposukcia a prsné implantáty, pretože sa necíti pohodlne vo svojom ochabnutom, starnúcom tele.
Túži po dokonalej telesnej schránke a dokonalom živote.
Snaha nájsť dokonalosť, či už ide o telo či o tento svet, je však vopred odsúdená na neúspech. Telo starne a umiera.
A v rozkolísanom svete možno len ťažko hľadať bezpečie.
Skutočné šťastie nenájdete mimo, ale iba vo vnútri.
Môžete ho nájsť len tak, že budete rozvíjať milujúci vzťah k sebe samým.
A taký vzťah je možné vybudovať iba vtedy, ak sami seba so všetkým čo máte prijmete.
To znamená, že musíte uzavrieť zmier so svojím vlastným tieňom.
Musíte sa naučiť vnímať a milovať tienisté stránky svojej osobnosti – telesnej, citovej a duševnej – ktoré predstavujú problém pre vás aj pre druhých.
Musíte byť ochotní vidieť nielen svoje telesné nedostatky, ale aj bolesť svojho srdca a smútok na duši.
Je potrebné sa naučiť prijímať všetky svoje zážitky, tie príjemné i menej príjemné, dobré i zlé, svetlé i temné.

Maska a tieň
Ľudia majú možno radi vašu masku, ale nemusia vidieť, prijímať či vnímať, čo sa skrýva pod ňou.
Možno, že ani vy sami nepoznáte hlbšiu, primitívnejšiu časť svojho Ja. Možno ste s emocionálnou zložkou vašej osobnosti aj bolesťami a túžbami svojho srdca stratili spojenie.
Váš tieň je uzamknutý pod maskou.
Obvykle sa nachádza v nevedomí, a preto s ním len málokto udržiava kontakt.
Väčšinou ho vnímate, len ak o sebe dá v dôsledku nejakého podnetu vedieť bolesť. Takáto situácia nastane často nečakane a zaskočí vás.
Zistíte, že máte nezacelené rany, bez toho ste to vôbec tušili.

Vzťahy s druhými vám spôsobujú napätie a bolesť sa nevyhnutne prediera spod masky na svetlo.
Zrejme sa snažíte – rovnako ako väčšina ľudí – týmto náhlym prejavom tieňu vyhnúť, pretože sa nemáte záujem zaoberať ani vlastnou bolesťou, ani bolesťou druhých.
Od spoločnosti sa vám za to, že máte dobrú masku a úspešne sa za ňou skrývate, dostáva spoľahlivá odmena. Ide o to „zachovať si tvár“.
Ide o to, aby ste budili zdanie, že sa vám darí skvele, hoci to tak necítite. Ide len o popieranie tieňa a o to, aby ste sa vyhli pohľadu na vlastný tieň a zrádzanie seba samého.
Zloženie masky sa dá preto pokladať za revolučný čin. Ide o prvý krok v procese uzdravenia bolesti a zjednotenie tieňa a osobnosti.

Vystúpenie z ulity
Niektorým ľuďom sa nikdy nepodarí získať tú správnu masku.
Neradi sa prispôsobujú normám.
Keď ich ľudia súdia a kritizujú, dajú sa na útek.
Stiahnu sa do svojej citovej ulity.
Skrývajú sa v nej a zostávajú neviditeľní, aby im nikto nemohol nič vyčítať, odmietať ich alebo sa ich snažiť prerobiť.

Kým v prípade masky ide o dosiahnutie spoločenského uznania tým, že ukazujete svoje „dobré“ stránky, v prípade ulity sa človeku jedná o to, aby sa odizolovali od druhých a tí vás nemohli zahanbovat (vyhlasovať, že je „zlý“, alebo že sa “ mýlite „) alebo na neho útočiť.
Niektorí si vytvoria masku. Iní si vybudujú ulitu.
Niekedy sa v určitom životnom období uchýli k obidvom súčasne alebo striedavo k jednému či druhému.
Jedinec, ktorý volí stiahnutie do ulity, zvyčajne nežije príliš spoločensky. Nedochádza k naplneniu jeho potreby niekam patriť.
Radšej ide cestou nezávislosti, než aby riskoval stratu slobody tým, že by sa prispôsobil názorom a očakávaniam druhých.
Ak sa skrývate pod maskou, ľudia vo vašom okolí nevedia, kým v skutočnosti ste. Ukazujete sa im vo falošnom svetle.
Ak sa sťahujete do ulity, ľudia si k vám nemôžu vytvoriť dôverný vzťah. Schovávate sa pred nimi, pretože sa bojíte kritiky alebo odmietnutia. Ako asi viete, budovanie masky aj ulity začína vo veľmi ranom veku.
Prvým krokom k uzdraveniu je odloženie akýchkoľvek mechanizmov popierania, ktoré sme prijali. Je potrebné, aby ste odložili masku a vystúpili z ulity. Ukážte sa sami sebe i druhým takí, akí naozaj ste.

Sila uzdravujúcej komunity
Počas Prvého kroku sa od vás žiada, aby ste vystúpili z ulity.
Chce sa po vás, aby ste sa prestali skrývať alebo predstierať, že ste niekým iným, a začali byť sami k sebe úprimní. Už nemusíte ďalej žiť v lži.
Život v lži je totiž skutočnou príčinou vašej bolesti, lebo nie ste úprimní, pokiaľ ide o to, kým ste.
Úprimnosť v tomto prípade znamená priznať si svoju bolesť pred sebou samým i pred druhými.
Znamená to, že začneme vidieť všetky časti seba samého, ktoré sme sa ešte nenaučili milovať.
Že sa svojej bolesti postavíme čelom a naplno precítime svoje rozpaky.
K tomu pochopiteľne potrebujete odvahu.
A tiež prostredie, kde sa budete cítiť v bezpečí.
Je k tomu potrebná vytvoriť milujúci komunitu, kde vy aj ostatní môžete uzdraviť svoje rany, načerpať silu a dať svojmu životu zmysel.

Uzdravujúci komunita predstavuje vytúžený protiliek na zážitky z rodinného prostredia.
Vaše rany – či už sú hlboké či iba povrchové – majú pôvod v rodinnom zázemí, z ktorého pochádzate. Nenesú na tom vinu vaši rodičia.
Aj oni utŕžili zranenia a učili vás len to, čo ich učili ich vlastní rodičia.
Nejde o to, aby sme skúmali, kde urobili chybu, alebo sa snažili ich zo svojej bolesti obviňovať. Len by sme tým márnili čas.
A viedlo by to k tomu, že by sme si pripadali ako obeť, a nie ako jedinec, ktorý načerpal silu. Napriek tomu nechcete svoju minulosť popierať.
Do tej miery, do akej sme v rodine postrádali bezpečí a prijatie zo strany rodičov a súrodencov, do tej miery sme sa naučili nasadzovať si masku alebo sťahovať do ulity.
Tam začalo zrádzanie seba samého alebo izolovanie sa od druhých.
Takto sme sa naučili žiť v lži alebo prerušiť spojenie s vlastnými pocitmi.
Keď teraz prestávate s popieraním a ste ochotní prežiť svoje pocity, potrebujete milujúcu rodinu, ktorá vaše pocity prijme a povzbudí vás, aby ste boli sami sebou.
Uzdravujúca komunita vás láskyplne nabáda, aby ste vystúpili z ulity a zbavili sa masky.
Povzbudzuje vás k úprimnosti a opravdivosti.
Vyzýva vás, aby ste svoje vnútorné pravdy zdieľali s druhými.
Existujú štyri hlavné spôsoby, akými popierate svoju bolesť:
Skrývate sa pod maskou
Zaliezajú do ulity
Vytvoríte si návyk na látky, ktoré vašu bolesť prehlušujú
Racionalizuje svoju bolesť.
Možno používate jeden, dva, tri, alebo dokonca všetky štyri tieto mechanizmy popieranie. Ktorý to je vo vašom prípade?
Odpoveď na túto otázku poskytuje kľúč k precitnutie a na to, aby sme prebrali zodpovednosť za vlastný život.

Všetky pokusy uniknúť bolesti prostredníctvom návykových látok, popieranie alebo tým, že sa jej snažíme vyhnúť, sú odsúdené na neúspech.
Čím viac pred ňou unikáme, tým naberá na väčšej intenzite.
S bolesťou sa dá niečo urobiť len vtedy, ak ju naplno precítime.

Prestaňte mať z bolesti strach. Skúste v nej vidieť svojho spojenca.
Vaša bolesť je ako budíček.
Hovorí vám, čo sa vo vašom živote musí zmeniť, uzdraviť alebo čo je z neho potrebné odstrániť.

Dva tipy, ako možno bolesť naplno precítiť a vysporiadať sa s ňou
Prestaňte analyzovať, racionalizovať alebo sa snažiť ospravedlniť svoje pocity.
Tým bolesť iba odsúvajú bokom. Jednoducho ju vnímajte.
Odložte masku. Vylezte z ulity, ktorá predstavuje vašu izoláciu.
V situácii, keď je to bezpečné, sa podeľte o svoju bolesť s druhými.
Akonáhle k tomu zoberiete odvahu, zistíte, že nie ste sami, kto prežíva útrapy.
To vám aspoň sčasti pomôže, aby ste sa zbavili rozpakov, a vy tak prispejete k vytvoreniu komunity, ktorá podporí vaše uzdravenie.
Dôležité otázky, ktoré by ste si mali položiť
Skrývam sa pod maskou, v ulite, alebo pre mňa platí oboje?
Akú podobu má moja maska a kedy si ju nasadzujem?
Existuje miesto, kde sa cítim natoľko v bezpečí, že ju odkladám?
Akú podobu má moja ulita a kedy do nej zaliezam ?
Izoluje ma má ulita od druhých? Je to daň, ktorú platím za pocit, že som v bezpečí?
Pripadá mi ťažké sňať masku / vyjsť z ulity a povedať o svojej bolesti druhým?
Aké návyky mi pomáhajú tlmiť bolesť alebo sa jej vyhnúť?
Racionalizuje si svoje pocity, aby som nemusel / a cítiť bolesť?