Vďačnosť
zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
Sme zvyknutí si myslieť, že hriech – to je ČIN (tak je to prezentované v náboženskej praxi). Čin nie je ani tak hriechom, ako skôr priestupkom, zločinom.
HRIECH – TO JE EMÓCIA, POCIT.
Hriech sa rodí v duši. Je to práve duša, ktorá je primárna, a preto jej stav hriech prekonáva, alebo hriech rodí, o čom nikto nehovorí. A to je veľmi, veľmi vážne.
Takže prvá vec, ktorú musíte pochopiť, je: ČO JE TO HRIECH, ako vyzerá a ak existuje 7-8 smrteľných hriechov tak ako sú umiestnené, tak ako ich prekonávať.
Keď hovoríme „SMRTEĽNÝ HRIECH “ – to je tiež chyba, pretože si nikdy nebudeme pripomínať to, čo je nechutné, nepríjemné – naše podvedomie to vytláča, preto to nie je „smrteľný hriech“ – to sú inštinkty, s ktorými žijeme, bez ktorých nemôžme žiť. Sú krásne, ale nemôžme sa stať ich otrokom.
Hovoríme teda o PREKONÁVANÍ ZÁVISLOSTI NA INŠTINKTOCH, a nie o niečom hroznom, zlom, od ktorého treba utekať. Takže: keď označia niečo za smrteľný hriech atď., snažia sa odvrátiť ľudí od tohto hriechu, urobiť chápanie takým, aby to bolo strašné, strašidelné, atď. Stane sa hrozným len vtedy, keď sa staneme otrokmi tohto hriechu.
Nemali by sme sa báť inštinktov. Musíme mať neustálu túžbu prekonávať závislosť. Kvôli čomu?
Kvôli smerovaniu k Bohu, kvôli dodržiavaniu prikázaní. A strach už v duši nebude.
A súčasná náboženská tradícia podáva význam hriechu na úrovni hrôzy, strachu ako niečoho negatívneho. Smrteľný hriech (a u človeka sa automaticky vytvára spojitosť) – je niečo zlé, že je lepšie, ak o tom vôbec nebudete rozmýšľať a človek to odhodí a robí všetko, čo chce.
Tak takto sa správna, presná informácia pri nesprávnom chápaní začína deformovať . O tom hovoril Kristus.
Lazarev S.N. konspekt zo seminára
03.01.2013
zdroj https://www.facebook.com/…/Laza…/permalink/2193768420678221/
Súvisiace články
