Pasivita je patologickou nemocí mysli dnešní doby…
Sú veci o ktorých treba povedať našim deťom.
Napríklad, že zlyhanie je veľkou šancou naučiť sa prekonať prekážky. Naučiť sa to, ako sa po páde opäť postaviť a ísť ďalej.
Mali by sme povedať deťom, že plač neznamená slabosť. Že ženy, ktoré sa pasujú každý deň so životom nemusia byť divošky.
Mali by sme deťom povedať, že nuda je občas aj dobre stráveným časom pre seba. Že myšlienok, ktoré sa zdajú strašidelné sa nemusia báť.
Mali by sme im povedať, že zomrieme, ale tiež, že existujú kúzla. Vždy, keď budú na nás myslieť, budeme s nimi, v ich srdciach.
Mali by sme im povedať, že svadobný deň nie je tým najkrajším v živote. Že sú dni jasnejšie, aj zamračené, ale všetky majú rovnakú hodnotu. Že sa každý naučí, ako sa dajú všetky prekonať.
Našim synom by sme mali vysvetliť, že nie sú princovia s modrou krvou a nie sú záchrancami nikoho. Dcéram vysvetliť, že ich nikto nezachráni, iba ony samé.
Mali by sme im povedať, že neexistujú ani porazení, ani víťazi a že život nie je boj.
Našim deťom by sme mali povedať, že vždy je tu čas, kým si uvedomíme, že už je neskoro.
Mali by sme im povedať, že zlo existuje a je v každom z nás a musíme sa s ním stretnúť, abysme dokázali s ním bojovať.
Mali by sme deťom povedať, že nie vždy je otec a matka bezpečným prístavom, pretože niektoré majáky jednoducho nevydávajú svetlo.
Mali by sme im povedať, že bez iných nie sme nič.
Mali by sme im povedať, že utrpenie nás posúva vpred. A skôr či neskôr každá bolesť prejde.
Mali by sme povedať našim deťom, že nemusia vždy uspieť a aj tak môžu žiť šťastne.
Mali by sme im povedať, že túžby a sny sú súčasťou života a že je dôležité ich mať.
Mali by sme im povedať, že ak sa aj v budúcnosti nevydajú, alebo neoženia a nebudú mať svojich potomkov, tak aj tak môžu byť šťastní a ich život môže byť naplnený aj bez takých záväzkov.
Mali by sme im povedať, že svet je krásnym miestom.Mali by sme im povedať, že existuje odpustenie.
Mali by sme im povedať, že niekedy môžu ustúpiť zo svojich požiadaviek, aby mohli ďalej kráčať spolu s niekým.
Naším deťom by sme mali povedať, že môžu ísť ďaleko, veľmi ďaleko, kde ich už viac nevidíme.
Ale tiež by sme im mali povedať, že tu budeme, keď sa budú chcieť vrátiť ….
Camillo Pennati
Súvisiace články
