EGO pasti
Pomaličky sa blíži záver roka, príroda sa ukladá na odpočinok a my by sme si 
mali urobiť čas na zastavenie, zamyslenie sa nad končiacim sa rokom. Je to len na nás, či fyzickým, alebo duchovným zastavením/zamyslením… jednoducho si urobiť čas na svoje vnútro…
V mnohom a pre mnohých bol tento rok prelomový. Každý z ľudí, ktorí ma 
počas roka navštívili, s kým som mailovo či telefonicky komunikovala, vždy sa riešili rozchody/odchody. A nie len partnerské. Boli to zmeny práce, zamestnania, sťahovanie sa (i nazad na Slovensko), rozbehnutie sa iným smerom v osobnom živote. Začiatok roka a vlastne až do konca mája boli energie očakávania a tvorenia si toho, čo sami chceme, veľmi aktívne. V ponúkaných prognózach sme si mohli nájsť to, čo sa okolo nás deje, čo sa s nami deje- ak sme to nedokázali pomenovať. Veľa ľudí prešlo i fyzickou premenou, naštartovali si ozdravné a očistné procesy v ktorých väčšina zotrváva, pretože sa im telo prispôsobilo inému stravovaciemu režimu. Ak ste tak ešte neurobili, telo sa ozýva rôznymi signálmi. Stačí len dobre počúvať! Z vlastnej skúsenosti odporúčam čo najviac chodiť do prírody. Vyvetráte si nielen hlavu, a fyzické telo, ale popasiete aj oči a duchovne si oddýchnete.
Leto a jeseň priniesli spomalenie energií na fyzickej úrovni. Mnohým sa zdá, že sa nič nedeje. No nie je to tak. V iných úrovniach je neprestajný pohyb a veci sa dejú, i keď si myslíme, že stojíme na mieste. Na mnohé nedozrel čas a mnohí z nás ešte nie sú pripravení na zmeny pre to, čo nemajú sami v sebe spracované/vyriešené/odstránené/pretransformované. Je to jednoduché a zároveň ťažké! Práca na sebe je ťažká a ak vám niekto tvrdí opak, tak to nerobí dostatočne, do hĺbky, alebo sa len hrá na prácu na sebe. Ale znova opakujem, je to len na našej voľbe kedy a ako začneme v sebe odhaľovať a pomenovávať veci. Klamať iných môžeme ako chceme, ale seba neoklameme, pred samým sebou sa ukryť nedá! Buďme sami k sebe maximálne kritickí, ale k iným dostatočne zhovievaví! Ak začnete na sebe skutočne pracovať, nebuďte prekvapení tým, čo vám život prinesie/postaví do cesty! Berte to ako potvrdenie toho, že skutočne kráčate- a správnym smerom!
V mnohých ľuďoch sa uskutočnil veľký duchovný posun, avšak podaktorí zastali …a stále sa točia dokola a chytajú si vlastný chvost. Ak niekoho poznáme určitú dobu, sami to zbadáme. Ak máme skutočných priateľov, povedia nám to o nás, bez toho aby si na nás dokazovali „kým sú a kde sú“ oni. V duchovnej práci pýcha na vlastné vedomosti nepatrí! Nie všetci máme DAR z hora, ale mnoho sa dá naučiť. Teda nie je problém, aby žiak predbehol svojho učiteľa. Ak sa to stane a učiteľ je múdry, určite je spokojný s tým, čo „dal“ žiakovi.
Neprestajné omieľanie vlastnej pravdy a neústupčivosť v tom, čomu veríme je dobré len do určitej miery. Tolerancia- a nie len hraná- je v duchovnom svete základ, základ rovnajúci sa láske k blížnemu. Ako milujeme/tolerujeme/ctíme/ceníme si samých seba, tak aj iných! Ak to nedokážeme, tak to potom aj tak vyzerá…
Všetko sa stále mení ale mnohí i keď sú duchovne ďaleko na to akosi zabúdajú! Napadlo ma to pri diskusiách o kresťanstve a reinkarnácii. Zbytočné presviedčanie o pravdách, každý vidí LEN to, čo chce vidieť. Kto nemá záujem, neuvidí, ani keď mu SVOJU pravdu napíšete zlatým písmom. Nemá význam nikoho presviedčať, ako niečomu skalopevne verí. Načo? Ak sme tolerantní a skutočne máme druhých radi, je nám jedno akého sú vyznania, čomu veria- máme ich radi a diskutujeme bez vzájomného presviedčania o NAŠEJ pravde … samozrejme ako to vieme, ak sa dá. Avšak mnohí máme neprestajnú potrebu iných utvrdzovať, že ONI idú zlou cestou a ICH cesta je nesprávna. Kto vie aká je pre koho správna cesta??? A kto ste, že zrovna VY hovoríte iným, že TOTO je tá SPRÁVNA cesta??? Máme predsa slobodnú vôľu! Ak sa rozhodne môj sused chodiť v zime bosý, je to jeho vec! Ak sa rozhodnem ja chodiť denne meditovať pod dub 5km od domu, hlboko do lesa, je to len m
oja vec! Upozorniť nás môžu, že veď prechladneš, veď v lese sú divoké zvieratá a po lese chodí kadekto… Ale ak to momentálne pokladáme za správne, ak si myslíme že toto je to, čo mi teraz pomáha je to PRE NÁS správne! SME predsa na ROVNAKEJ CESTE priatelia!!! Len každý ideme inak, iným spôsobom! Asi sa znova opakujem, ale stále nedokážem pochopiť neustálu potrebu niektorých ľudí presviedčať okolie o správnosti ICH cesty… napovedať môžeme, možno priatelia s nami/po našej ceste chvíľu pôjdu, ale nikto nemôže chodiť neustále v našich stopách- to už by nebol jeho život!
A rovnako správnosť toho, čo robíme… je to LEN naša voľba, náš spôsob „skúšania“ a učenia sa. Nie sme malé deti, aby nás niekto neustále dirigoval a chodil nám za pätami, sledujúc každý nás krok. Priatelia sú na to, aby nám pomáhali/upozornili/naznačili, nie nás stopovali a neprestajne upozorňovali na naše „chyby“. Chyby neexistujú, je to zasa LEN spôsob, akým ideme našou CESTOU a čo sme si vybrali na nej skúsiť/zažiť a možno aj potknúť sa… je to LEN naša voľba! … niekedy mi pripadá že niektorí z nás nevidia/nechcú vidieť i keď jasné/zreteľné/viditeľné veci a stále potrebujú ukázať len to SVOJE. I v niektorých diskusiách mi pripadá, že sa ľudia nečítajú, nečítajú čo bolo napísané do hĺbky napísaného, nevnímajú energiu slov a neskúmajú ako to autor komentára napísal. Nie je to zložité, stačí si nechať chvíľu rozležať vety v sebe, vrátiť sa po pár minútach a znova prečítať. Možno nájdeme aj to, čo sme si predtým nevšimli. A znova zopakujem: najprv mysli, potom hovor, ale prestaň skôr, kým ti povedia dosť! Lebo z povedaného/napísaného si dokážeme urobiť dosť hodnotný portrét pisateľa.
Rok sa chýli ku koncu a mali by sme sa obzrieť za seba. Zrekapitulovať, prehodnotiť čo sme ako urobili, či neurobili. Čo sa nám podarilo, z čoho naopak nemáme až takú radosť…. ja vidím u seba nový spôsob života, nových priateľov, novú prácu (i duchovnú), ustálenie a zlepšenie zdravia, utvrdenie sa v tom, čomu/komu verím, nového psa (ktorý mi priniesol veľa radosti)… u starých priateľov veľké zmeny (a také, z ktorých mám radosť 😉 pretože vidím ako úžasne napredujú!
Nech je aj pre Vás priatelia toto obdobie rekapitulovaním a 
prehodnocovaním, odpúšťaním a rozpúšťaním toho nechceného, povzbudením a tešením sa z úspechov… aby sme do decembrových, vianočných a novoročných dní mohli vstúpiť s novými čistými energiami.
Mária
Súvisiace články
Jé aký pekný článoček Mária … len niečomu nerozumiem …já si letím na stíhačke ..nič nestíham ..a stále ste vedľa mňa..tak akože sme každý inde? 😀
Vyzerá to tak.. že sme na jednej lodi hi hi hi 😀 ,len lodivoda málokto pozná 😛
Čiki,
máme rovnaký pohon??? hihihi 😉
to bolo rýchle … 😕 😀
Pani Mária očividne myslela, cestu tu na zemi. Všetci sme na zemi, pokiaľ máme fyzické telo. A myslím, že keby sme mali medzi sebou ducha, tak už má účet na facebooku a fotku v novom čase.. 🙂
tak že máme medzi sebou sucha … 😀 😛