Nezväzujme sa vzájomne, len kráčajme vedľa seba
.. často očakávame isté výsledky .. chceme aby veci išli tým, alebo tým smerom. No neuvedomujeme si, že možno to, čo chceme nie je vôbec pre nás vhodné… o tom je príbeh, ktorý som našla na FB 😉
Je tam hore niekto?
Škót sa vyberie na túru a rozpráva sa s prírodou. Zrazu sa ocitne na okraji príkreho zrázu, pošmykne sa, padá, ale v poslednej chvíli sa zachytí a ostane visieť za konár malého stromu. Pod ním je hlboká priepasť. Kričí o pomoc, ale celkom zbytočne. V mysli sa mu premieta celý jeho doterajší život. Nakoniec celý zúfalý volá k oblohe:
– Je tam hore niekto?
Zaduní mohutný hlas:
– To som ja, tvoj Boh, Som ktorý Som.
– Pomôž mi, – volá Škót.
– Pomôžem ti. Pusť sa konára.
– Čože?
– Dôveruj mi. Pusť sa konára a zachránim ťa.
Škót chvíľu rozmýšľa a potom volá k oblohe:
– Je tam hore ešte niekto iný?
Ak chceme, aby nám Boh pomohol, musíme byť pripravení prijať z jeho ruky aj celkom nevšedné, možno niekedy aj iné riešenie, než si my predstavujeme.
Súvisiace články
Jako vtip je to dobrý. Jako realita už méně.
Kdo máte trochu představivosti, zkuste se vcítit …
Já volám s tím Skotem …