Žlutá sluníčka na jarní louce – potěšení i užitek
Dôležitá otázka znie:
Komu dôverujete?
A prečo?
Ešte dôležitejšia otázka znie:
Dôverujete si?
Niektorí z nás veria, že si nemôžu dôverovať, pretože s nami nie je niečo v poriadku.
Pretože robíme chyby, pretože nie sme dosť dobrí, pretože nie sme dosť stabilní, pretože nedosahujeme to, čo chceme, pretože nemáme nikoho, kto by s nami šiel životom, pretože znova a znova zlyhávame kvôli svojim strachom a neurózam, pretože znova a znova padáme do tých istých pascí, pretože sme psychicky poškodení, pretože sme nešťastní alebo si o sebe myslíme čokoľvek nepríjemné.
Máme pocity hanby a viny, pretože nie sme sebavedomí, sebaistí, šťastní a úspešní vo všetkých oblastiach života, a potom si ešte menej veríme.
Sú ľudia, ktorí to využívajú, keď cítia, že si nedôverujeme. Keď nám chýba dôvera v seba samých, sme v hĺbke duše osamelí a neistí – voči sebe, iným a životu.
Váhame, len čo nás niekto napadne, veríme tomu, čo nám o nás hovoria iní, necháme sa vyviesť zo stredu. Sme ľahko neistí, citovo zneužiteľní a manipulovateľní.
Bez sebadôvery sme bábkami druhých a hráme sa práve s tými nezdravými presvedčeniami, ktoré sú podľa nás dôvodom, prečo si nemôžeme veriť.
Bez dôvery v seba sme bez dna.
Strach, pochybnosti a zmätok sú našimi spoločníkmi.
Dôvera v seba samého je dar, ktorý si dávame.
Ako to urobíme?
Učíme sa to a praktizujeme to.
Prijímame sa takí, akí sme, so všetkými svojimi zvláštnosťami a chybami.
Vieme, že na sebe pracujeme.
A naďalej si veríme.
Pretože len my sami vieme, čo cítime, čo potrebujeme, čo je pre nás dobré a čo nie.
Keď sa mýlime, keď robíme chyby, keď zlyhávame, snažíme sa napraviť, čo sa dá. Chyby prijímame ako skúsenosti, z ktorých sa môžeme poučiť a naďalej si dôverovať. Môžeme veriť, že môžeme dôverovať svojej vlastnej pravde.
Keď si dôverujeme, sme v bezpečí a v bezpečných rukách.
Keď si dôverujeme, vieme, kedy potrebujeme podporu, a dostaneme ju.
Keď si dôverujeme, prevezmeme kontrolu nad svojím životom a nájdeme riešenia namiesto plytvania energiou na výhovorky, sebaobviňovanie a ospravedlňovanie.
Keď dôverujeme sami sebe, vieme:
Nikto nie je dokonalý a ani nemusíme byť.
Keď si dôverujeme, neporovnávame sa s ostatnými.
Keď si dôverujeme, vieme, prečo a čo je pre nás dôležité. Sme verní sebe a svojim hodnotám a žijeme ich.
Keď si dôverujeme, priznáme si a vyslovíme svoje priania, túžby a potreby.
Keď si dôverujeme, nebudeme bežať za nikým, kto sa o nás nestará.
Neohýbame sa len preto, aby sme boli uznávaní a milovaní.
Keď si dôverujeme, nenecháme sa tlačiť ani potláčať.
Keď si dôverujeme, zbavujeme sa všetkého, čo je pre nás toxické.
Keď si dôverujeme, nedovolíme, aby nám strach bránil stať sa svojím „najlepším ja“.
Nezáleží na tom, ako dlho to trvá.
Dôverujte si!
Súvisiace články
