Depresia – jej príčiny a liečenie

Zrejme si každý z vás už niekedy povedal: Dnes mám nejakú depku. Našťastie nie každý pocit zármutku, skleslosti, či zlej nálady je depresia. Je normálne, že niektoré životné zážitky, ako strata zamestnania, smrť člena rodiny, alebo rozvod dokážu poriadne zatriasť dobrou náladou a odhodlaním tešiť sa zo života.

Väčšina ľudí, ale tieto zážitky zvládne a vysporiada sa s nimi bez toho, aby upadli do stavu klinickej depresie. Patologická depresia sa odlišuje od zármutku, či zlej nálady. O depresii sa dá hovoriť vtedy, ak pocity extrémneho zúfalstva, beznádeje a smútku pretrvávajú minimálne dva a viac týždňov. A takýto stav sa stáva prekážkou pri vykonávaní bežných denných aktivít. Sprevádza ho strata chuti do jedla a nespavosť. Ťažká depresia je charakterizovaná neschopnosťou dlhodobo sa zbaviť tohto stavu. Klinická depresia vážne narúša schopnosť človeka normálne žiť. Deprimovaný človek často vo svojej bezmocnosti obviňuje sám seba, pretože nedokáže nájsť príčinu svojich pocitov. Je vyčerpaný, stráca záujem o čokoľvek, začína sa úplne vyhýbať niektorým činnostiam a uniká pred priateľmi aj rodinou. Laické rady mu nepomáhajú, naopak ho ešte viac ubíjajú. Spomínam si ako mi priateľka, ktorá bola hospitalizovaná s ťažkým stavom depresie hovorila, že všetci známi sa jej snažili „pomáhať“. Lákali ju na výlety, keď nemala chuť ani žiť, posielali jej vtipy, hovorili s ňou dlhé minúty, keď už zvuk zvonenia telefónu alebo ich hlasu ju unavoval. Niektorí jej radili pracovnú terapiu – veď choď do záhrady, plej, kop, saď, uvidíš, že ti to pomôže. Zem je veľký liečiteľ. Tieto rady dostávala v čase, keď prejsť z postele na záchod bol pre ňu neprekonateľne ťažký , nadľudský výkon.

Každý človek, ktorý v živote zažil stav skutočnej klinickej depresie vie, že tento stav úplne zatemní život. Aj keď je depresia zaraďovaná v odborných kruhoch medzi poruchy nálady, tento stav nemení iba náladu postihnutého. Depresia pohltí ducha aj telo postihnutého a úplne zmení jeho vzťah k okoliu a ľuďom v ňom. Pre niekoho, je depresia iba jednorázovou skúsenosťou, iný s ňou žijú celé roky. V dnešnej dobe, ale už nemusí byť bezvýchodiskovým utrpením odoberajúcim životné sily postihnutému aj jeho blízkym.

Aké sú symptómy skutočnej klinickej depresie?

Depresívna nálada

Postihnutý má každodenne depresívnu náladu, alebo sa depresívny javí svojmu okoliu. Cíti bezmocnosť, beznádej, občas dochádza aj k záchvatom plaču. Má znížené sebavedomie a prenasleduje ho pocit bezmocnosti a neprimeranej viny.

Strata záujmu o bežné denné činnosti

Postihnutý má neustále absolútny nezáujem o akúkoľvek činnosť a ani veci, ktorá mal predtým rád ho nedokážu potešiť. Pri ťažkej depresii nemá človek záujem ani o základnú hygienu.

Zmena hmotnosti

Človek s depresiou má zníženú, alebo zvýšenú chuť do jedla a priberá alebo stráca okolo 5% telesnej váhy za mesiac. A to aj v prípade, že nezmenil svoje obvyklé stravovanie. Ľudia so slabšou depresiou majú zväčša tendenciu prejedať sa – aby si uľavili. Ľudia s ťažkou depresiou naopak úplne strácajú záujem o jedlo.

Poruchy spánku

Jedným zo sprievodných znakov depresie je nespavosť, alebo naopak prílišná spavosť.

Psychomotorická hyperaktivita, alebo utlmenie

Niektorí pacienti sú extrémne rozrušení, ľahko sa podráždia, alebo znechutia. Iní sú naopak spomalení v pohybe aj reči.

Únava

Depresívni ľudia sa vždy sťažujú na stratu energie a únavu.

Ťažkosti s koncentráciou, myslením, pamäťou

Postihnutí sú neschopní sa sústrediť, alebo rozhodovať, majú problémy s pamäťou. V podstate ide o zníženie schopnosti myslieť. Celkový pohľad na život je často spojený s negatívnym, alebo iracionálnym postojom.

Myšlienky na smrť

Človek s depresiou často myslieva na smrť. Máva samovražedné myšlienky, ale aj pokusy. Niekto má samovražedné fantázie bez akéhokoľvek konkrétneho plánu, iní si už plán vytvára.

V prípade, že vás popísané symptómy prenasledujú dlhšie ako dva týždne, tak si môžete byť istý, že vám diagnózu depresie potvrdí každý psychiater.

Depresia – choroba obdobia svetového chaosu

Zdravotná agentúra Spojených národov predpovedá, že depresia sa stane vo svetovom meradle druhou najčastejšou príčinou úmrtí a pracovnej neschopnosti a to hneď po chorobách srdca. Globálne sa ročne zaznamenajú milióny samovrážd a desiatky miliónov pokusov o samovraždu v dôsledku depresie. Až 70% samovrahov, trpelo nejakou formou depresie. Predpokladá sa, že táto tendencia bude narastať.

Približne 4% populácie sú postihnuté klinickou depresiou. Výskyt depresie je vyšší u žien, než u mužov. Až jedna z piatich žien a len jeden z desiatich mužov sa stanú počas života “obeťou” depresie. A ak sa raz depresia vyskytne, je až 50% šanca, že sa bude po vyliečení opakovať. S civilizáciou sa depresia šíri ako epidémia a zasahuje čoraz mladšiu populáciu. V dnešnej dobe ňou trpia nielen dospelí, ale aj deti a najmä dospievajúci. Okrem duševnej bolesti môže mať depresia aj vážne zdravotné následky. Množstvo výskumov dokazuje, že ľudia trpiaci depresiou umierajú mladší a častejšie sa u nich prejavuje astma, či rakovina, ale aj cukrovka a srdcovo-cievne ochorenia. Predpokladá sa, že každý štvrtý Američan bude v najbližšej budúcnosti konfrontovaný s touto chorobou. Jej nárast však zaznamenáva aj Európa.

Príčiny?

Možností je viac. Stav sveta. Nazvime to – faktor situačný. Naša realita, v ktorej sa práve nachádzame. Krízové životné udalosti, ako smrť blízkeho človeka, choroba, rozvod, strata zamestnania, finančné problémy – toto všetko môže byť spúšťačom depresie.

V druhom rade sú to kognitívne procesy. Negatívne myslenie, pesimizmus, nízke sebahodnotenie, nedostatok sebadôvery, pocit nedostatočnej kontroly nad vlastným myslením, nadmerná úzkostlivosť, pomýlené vzorce myslenia. Všetko toto môže súvisieť so systémom školstva alebo výchovy v rodine, či štátnym zriadením a dá sa samozrejme pri vedomom myslení ovplyvniť, ale to neznamená, že to nie je spúšťačom depresie.

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje vznik depresií je genetický. Depresia je, ako mnoho iných duševných porúch dedičná. To znamená, že sú ľudia, ktorí sa bez akejkoľvek situačnej, či kognitívnej príčiny dostávajú do depresie preto, lebo ju majú “zapísanú” v genofonde.

Posledným faktorom, úzko súvisiacim s genetikou je faktor biologický. Ide o chemickú nevyváženosť v mozgu, ktorá depresiu zapríčiňuje. Podľa väčšiny prieskumov je depresia výsledkom vzájomného pôsobenia stresových situácií a individuálneho biologického a psychologického vybavenia každého človeka.

Liečba

Rôzne typy depresie sú liečené buď lekárskymi zákrokmi, psychoterapiou, alebo kombináciou týchto postupov. Väčšinou sa pri liečbe depresií používa kombinácia liekov, ktoré kontrolujú príznaky spolu s psychoterapiou, ktorá napomáha pri zmenách myslenia a správania.

Pokračovanie: Najčastejšie používané liečebné postupy

Odporúčame prečítať:

Jelena Svitko – Stres, nespavost a deprese – Známa ukrajinská liečiteľka sa v tejto svojej knihe venuje nervovej sústave človeka, jeho vnútornej sile a podstate. Pojednáva o štruktúre nervovej sústavy, o tom, ako funguje, o príčinách jej porúch, ich liečení a prevencii. Všetko podáva natoľko zrozumiteľne a jednoducho, aby každý človek, ktorý si túto knihu prečíta, mohol pomôcť sebe aj iným.