Darček druhý:)

Pokračujeme v hľadaní šťastia 🙂

Šťastie moje, kde si???

(druhá časť)

Čo je Vašou ilúziou šťastia/radosti? Sú to nejaké veci? Sú to vzťahy/ľudia?

Aj tu sa zastavím…

Ak je ilúziou šťastia človek/partner/láska/deti, je to všetko úzko spojené s očakávaniami a domnienkami. Ako? Premýšľajte…

Dám príklad?

Eva je stále nespokojná so svojim životom. Stále hľadá niekoho, kto ju „zaručene“ urobí šťastnou. Lebo už vystriedala x partnerov, ale nikto ju neurobil šťastnou! Hrozní muži 😀 vôbec jej nerozumejú, vôbec ju nechápu! A ona sa pri tom o nich starala, mali všetko čo im na očiach videla! Nemuseli nič robiť! Nevďačníci! … Ale teraz určite príde ten pravý! … skutočne??? Sotva!

Eva očakáva, že príde niečo, čo sama nedáva. Nebola pre mužov Ženou/ Partnerkou, ale slúžkou/ matkou. Nikto nechce matku, ak chce Ženu. Eva očakávala Muža, ale sama Ženou nebola. Ako z toho von, aby jej život nebolo len chytanie na spôsob slepej baby?

V prvom rade sa Eva musí zastaviť, prehrabať, vyčistiť a zmeniť svoje vnútro. Prestať hrať úlohy slúžky, matky- teda opatera, starostlivosť, nadmerná ochota. Všetko na úkor seba- potláčanie samej seba, svojich snov, túžob, života pre niekoho iného. Mať strach, že sa úlohy slúžky/matky nedá zbaviť, že sa nedá žiť „svoj“ život zároveň so životom iného človeka je výhovorka. Dá sa to, len treba chcieť. Spokojný vzťah (nepíšem dokonalý, lebo taký nie je) je tiež možný, ak Žena je Ženou a Muž je Mužom. Ak ona v ňom nepestuje/nevidí dieťa (teda sa k partnerovi nesprávať ako k malému decku), ak on od nej neočakáva starostlivosť, akú mu dávala matka (nijaké obskakovanie a robenie všetkého v domácnosti! Aj muži vedia urobiť nákup, umyť riady, navariť…). Nemajú päť rokov, aby potrebovali starostlivosť all inclusive!

Spočiatku je ťažké vymaniť sa z rolí, ktoré sme prevzali od rodičov, ktoré máme pevne zafixované a myslíme si, že je to správny prístup ku vzťahu/životu. Poobzerajte sa vo svojej rodine, medzi priateľmi- ktorý vzťah je aký? Kde dominuje muž, kde žena… koľko vzťahov je o rovnováhe medzi partnermi? Otvorte dobre oči a pozrite sa, kto/kde/ v akej úlohe ste VY, ako sa správate a čo chcete od druhých. Čo vysielate? Vracia sa Vám to, čo vysielate? Alebo- správajú sa ľudia tak, ako chcete aby sa správali? Že nie? A čo oni môžu vidieť vo Vás? Vidia ústretovosť, pochopenie, dôveru, láskavosť? Alebo vidia nedôveru, hnev, závisť, neprajnosť? Je to ako keď pozriete na seba do zrkadla…. čo vidíte? A že by bolo dobré, keby začali tí druhí, nie ja? A prečo? Prečo by som to nemala byť JA, kto začne? Ak viem čo treba robiť, prečo to nerobím? Ak mám návody, prečo ich nepoužívam (alebo aspoň neskúsim).

Nepoužívajme iných ako výhovorku, prečo sa niečo nedá 😉 Ak chceme zmenu iných- STOP! Nemeňme iných, nemáme na to právo, meňme seba- najlepší je VŽDY vlastný príklad.

Trošku som odbehla od témy- aj keď vlastne ani nie. Veď všetko so všetkým súvisí. A ak sa mám vrátiť na začiatok, a dať odpoveď na to, kde hľadať šťastie- nikam by som nechodila. Šťastie je tam, kde je srdce človeka, ktorý číta tieto riadky. Šťastie je vo Vašom vnútri- i keď často pod riadnymi nánosmi- ale je tam! Len dobre pohľadajte 🙂

V čase, keď so mala tento článok rozpísaný, som písala s priateľom. Rozoberali sme x vecí. Aj napr. dôvody sebevraždy. A on napísal: veď tento život je úžasný, veď mám všetko čo potrebujem! Aj keď by som mohol chcieť/mať viac a iné, toto mi stačí. Mám čo potrebujem pre život. Som vlastne šťastný. A ja som sa popri tom smiala, že určite bol tajne čítať tento článok 😀

Ako len veci do seba zapadajú 🙂