Určite každý poznáme aspoň jedného
človeka, ktorý si o sebe myslí, že je majster sveta, že je úžasný a dokonalý a pritom je neschopný, lenivý a bez akejkoľvek snahy posúvať sa vpred, nerobí mu problém druhým nadať, obviňovať ich, ohovárať a vylievať si na nich zlosť… Tento problém je všeobecne rozšírený a často rozoberaný. Nie je treba ho znova otvárať…Ale čo ak je problém opačný?
Naskytla sa mi otázka…. Koľko z toho,
čo hovoríme je skutočne nezbytné povedať? Väčšina ľudí sa sťažuje, že som príliš tichá, že málo komunikujem, že so mnou nie je reč. Ale keď si s človekom nemáme čo povedať, tak predsa nebudeme len tak plytvať slovami, len aby reč nestála. Načo si míňať energiu na rozprávanie o tom ako bolo, čo bolo, kedy bolo, sťažovať sa na minulosť, rozmýšľať o budúcnosti a podobné veci.
Napadlo ma ešte niekoľko vecí, po dnešnom rozhovore s Darinkou.
Napadlo ma niečo, čo stojí za zmienku. A týka sa to nielen vzťahov.
Končímeee 😀
A ešte 😀
A pokračujeme 🙂
Nie je nič lepšie, ako nájsť zabudnuté poznámky a zistiť, ako sa momentálne hodia 😀 Postupne si rozoberieme zákony a ku každému pridám niečo naviac.
Niečo z mojich starých poznámok, čo možno pomôže aj Vám 🙂