Vzácna rada

Podle starého súfijského příběhu žil kdysi dávno v jedné zemi na Středním východě král, který se neustále zmítal mezi štěstím a zoufalstvím. Dokázala ho rozčílit i sebenepatrnější věc, a štěstí vždy velmi rychle vystřídalo zklamání a beznaděj. Až to jednoho dne krále přestalo bavit. Rozhodl se, že najde způsob, jak z toho ven. Dal poslat pro jednoho moudrého muže, o kterém se říkalo, že je osvícený. Když ten muž přišel, král mu řekl: „Chci být jako ty. Poraď mi, prosím, co mám udělat, abych byl také tak klidný, vyrovnaný a moudrý. Dám ti za odměnu, oč mě požádáš.“

Osho vs. Toltécke učenie

Priznám sa, že učenie Toltékov mi nepadlo do oka tak, ako Osho a jeho učenie, pokiaľ to učením možno nazvať. V princípe ale ide o dva totožné smery, akurát má každý iný nádych a trochu inú formu, no i tak, všetko je predsa o tom istom.

Osha dávam do pozornosti hlavne preto, že tí, ktorím možno úplne nevyhovujú Toltéci (z rôznych dôvodov), môže viac vyhovovať jeho forma písania a celková myšlienka, ktorej obaly sú predsa len trošku odlišné od cesty „bojovníka“.

Hľadáte istoty?

My ľudia sme zvláštni….. Potrebujeme mať vo všetkom jasno, byť si všetkým istí, mať nejaké pravidlá a smernice, podľa ktorých sa dá ísť. Často to „zaváňa stádovitosťou“, na akú sme po x rokov naučení. Žijeme podľa istého rozvrhu, podľa toho, ako „je to vodné a ako sa to má“. Mnohí majú strach žiť v neistote, žiť len tak zo dňa na deň, nemať nijaké očakávania ani popredu nič neplánovať. Výhoda takéhoto života je v tom, že nás nemôže nič sklamať, nič prekvapiť. Dnes ráno som narazila na nete na krásnu myšlienku, ktorú Vám ponúkam.