Strach, ako dvere do neznáma
(Poselství Marie prostřednictvím Pamely Kribbe – Červen 2010)
Všetko je škola života
Ninka urobila pokračovanie k Pichnutiu do bubliny. Myslíme, že nastal čas pomenovávať veci pravými menami, zahodiť masky a byť tými, kým je nám dané byť.
Viera, dôvera, naše cesty
V čo, koho, čomu a prečo veríme… a máme vôbec? 😀
Nežiadame od seba príliš?
Určite každý poznáme aspoň jedného
človeka, ktorý si o sebe myslí, že je majster sveta, že je úžasný a dokonalý a pritom je neschopný, lenivý a bez akejkoľvek snahy posúvať sa vpred, nerobí mu problém druhým nadať, obviňovať ich, ohovárať a vylievať si na nich zlosť… Tento problém je všeobecne rozšírený a často rozoberaný. Nie je treba ho znova otvárať…Ale čo ak je problém opačný?
Čo nás čaká v júli?
No bude to zaujímavé 🙂
Kam nás duša zavolá….
Niečo neprestajne a stále aktuálne…
Ešte niečo bez názvu :)
Napadlo ma zopár vecí k Azodarianinému článku….
Načo názov :P
Naskytla sa mi otázka…. Koľko z toho,
čo hovoríme je skutočne nezbytné povedať? Väčšina ľudí sa sťažuje, že som príliš tichá, že málo komunikujem, že so mnou nie je reč. Ale keď si s človekom nemáme čo povedať, tak predsa nebudeme len tak plytvať slovami, len aby reč nestála. Načo si míňať energiu na rozprávanie o tom ako bolo, čo bolo, kedy bolo, sťažovať sa na minulosť, rozmýšľať o budúcnosti a podobné veci.
TOP antioxidanty
Prišlo mi mailom 🙂