Nežiadame od seba príliš?

Určite každý poznáme aspoň jedného človeka, ktorý si o sebe myslí, že je majster sveta, že je úžasný a dokonalý a pritom je neschopný, lenivý a bez akejkoľvek snahy posúvať sa vpred, nerobí mu problém druhým nadať, obviňovať ich, ohovárať a vylievať si na nich zlosť… Tento problém je všeobecne rozšírený a často rozoberaný. Nie je treba ho znova otvárať…Ale čo ak je problém opačný?

Načo názov :P

Naskytla sa mi otázka…. Koľko z toho, čo hovoríme je skutočne nezbytné povedať? Väčšina ľudí sa sťažuje, že som príliš tichá, že málo komunikujem, že so mnou nie je reč. Ale keď si s človekom nemáme čo povedať, tak predsa nebudeme len tak plytvať slovami, len aby reč nestála. Načo si míňať energiu na rozprávanie o tom ako bolo, čo bolo, kedy bolo, sťažovať sa na minulosť, rozmýšľať o budúcnosti a podobné veci.