Ako civilizácia sme za pár posledných rokov nesmierne pokročili vo viacerých smeroch.
Napriklad sme vynašli spôsob ako prežiť vďaka duseniu samých seba.
Spôsob ako uzatváraním do seba a do svojich príbytkov dosiahneme, že sa budeme môcť v budúcnosti opäť uzatvoriť dokonca bez toho, že by to niekomu ešte vôbec prišlo divné.
Vynašli sme spôsob ako sa vyhnúť smrti tam vonku – privodením si smrti zo strachu vo svojom vnútri. Prišli sme konečne na to, ako dať veci do pohybu tým, že sa prestaneme hýbať.
A to najlepšie na tom všetkom je, že sme dokonca konečne vylepšili vynález, ktorý Boh až tak celkom nedomyslel – dal nám nos a pľúca, aby sme dýchali čerstvý vzduch, no my sme prišli na to, že nám stačí dýchať vzduch vydýchaný. Že mozog sa vraj správa rozumne a zodpovedne keď nemá dostatok kyslíku.
Dokonca to platí aj u detí, ktorých mozgy sa tomuto objavu nesmierne tešia, rok za rokom sú z nich inteligentnejšie bytosti, prestávajú byť lenivé a dokážu logicky rozmýšľať. Naša civilizácia vynašla spôsob ako zahodiť za hlavu všetky predošlé vynájdené spôsoby.
A teda ako vo vnútri tak i vonku.
Tak ako je skutočne v našom vnútri?
Žijeme len aby sme zomierali?
Alebo zomierame, aby sme konečne začali žiť?
M.
zdroj, autor: Miroslav Detko