Kdyby kdyby kdyby. Aneb jeden čin je více než tisíc myšlenek…
Všade možne sa dočítame, aký je dnešný 
systém zlý, akí sú ľudia sebeckí, hrabiví, lakomí, ziskuchtiví, neohľaduplní, atď. Čítame o tom, ako je možné zlepšiť našu spoločnosť, systém, prostriedky…
Zdalo by sa, že sú to len slová do vetra, pretože skutočne sú a jediný účel, ktorý zatiaľ majú je, že si ľudia aspoň na chvíľku uvedomia, aká je pravda. A čo to spôsobí? Zúfalstvo, nešťastie, smútok, bezmocnosť, hnev a zlobu, no a po tom ako všetky tieto pocity prejdú, človek zabudne a opäť pokračuje v každodennej rutine, zmierený s tým, že je len ovca vo veľkom stáde, ktorá musí poslúchať.
Teória sociálneho konsenzu hovorí o tom, že človek sa potrebuje združovať do skupín, aby cítil súnáležitosť, aby bol zaradený… Hovorí o tom, že je to jeho potreba a toto združovanie mu pomáha.
V istom zmysle je to pravda, lenže tieto skupiny môžu časom príliš obmedzovať a človek sa stáva závislým. O tom, že skupinkovanie nie je dobré zasa hovorí teória sociálneho konfliktu. Lenže ktorá má pravdu?
Znova sa dostávame do situácie, kedy je pravda uprostred. Človek musí prejsť istým vývojom, rovnako, ako celé ľudstvo. Tento vývoj je založený na princípe neustálej zmeny. Nič nie je večné. Preto nič nemôže vyhovovať navždy.
Vývoj prebiehal od najjednoduchších kmeňových zoskupení, až po dnešný zložitý štátny systém, ktorý je naviac v systéme iných zriadení, ako napr. EU a koniec koncov aj v skupine všetkých štátov na zemi, pričom jednotlivé rôzne spolupracujú. Skrátka je to obrovské množstvo skupín a systémov.
Ťažko povedať, čo bude ďalej. Už dnes, či skôr aj dnes existujú príklady nezávislých ľudí, ktorí nepotrebujú k životu skutočne nič, dokonca ani jedlo.
Nedávno sa jeden taký objavil v televízii, ale aj na internete. Bol to muž z východu, ktorý už niekoľko desiatok rokov žije iba na práne. Nikto mu to nechcel veriť, tak bol podrobený aj testu, kedy strávil pod dozorom kamier niekoľko dní bez vody a jedla, aby dokázal, že ich životu skutočne nepotrebuje. Samozrejme, že to aj dokázal, a ako už ľudská hlúposť dopúšťa, hneď sa začala debata o tom, ako by niečo také prospelo v armáde.
Akí neskutočne hlúpi a naivní sú ľudia, že nechápu princíp niečoho tak posvätného. Skutočne sú schopní zneužiť čokoľvek. Lenže univerzum v tomto prípade nepustí.
Človek musí podstúpiť dlhý duchovný rozvoj, aby sa napojil na pránu a stal sa úplne nezávislým od všetkého ľudského a pozemského, snáď okrem vzduchu, od všetkého, od čoho nezávislý byť môže. V takomto prípade ide však o vec, ktorá by trvala veľmi dlhú dobu, aby fungovala u väčšieho počtu ľudí, než dnes.
Nemôžeme očakávať, že sa zmení systém, pretože ten jeden človek ani naša nespokojnosť nezmení. Znova je tu naše staré známe: treba zmeniť seba. To je asi jediná odpoveď na zlepšenie úrovne na Zemi, ale aj na zlepšenie vlastnej úrovne.
Nemôžeme čakať, že sa niekto ujme výzvy zmeniť svet. Je to hlúposť. Veľa ľudí píše radiálne články o tom, ako je všetko pomýlené a zlé, ale nikto sa nesnaží o nejaké združovanie, protesty, alebo čo, pretože je to príliš veľké sústo. Zahŕňalo by to veľa komplikácií. Muselo by byť stanovené, aké zmeny by sa konali, aký by bol postup, aby vyhovoval čo najväčšiemu počtu ľudí a zároveň aby bol účinný, atď. Ďalej by sa vyskytla otázka: čo všetko je potrebné meniť? A pri tejto otázke sa asi zasekli mnohí. Pretože čo všetko škodí našej Zemi? Keby už chceme reformu takú výraznú, aby sme skutočne urobili najviac ako môžeme, asi by sme nemali ani domy s vodovodom, plynom, elektrinou, atď. A to si väčšina predstaviť nevie, ani by to nechcela. Na to už sme príliš spohodlneli. A mestá sú vystavané, je príliš neskoro riešiť niečo také. Je neustále produkovaný odpad, ktorého odstraňovanie je veľký ekologický problém.
Keby máme urobiť všetko preto, aby bola naša Zem chránená a čistá, museli by sme sa veľmi uskromniť a to už nie je vecou nejakej revolúcie, ale skôr evolúcie. Tou by muselo prejsť celé ľudstvo, čo by bola obrovská udalosť, pretože k jej uskutočneniu by musela byť veľmi silná energetická mriežka Zeme, teda kolektívne vedomie ľudstva, aby malo silný vplyv aj na mysle tých najmaterialistickejších.
Ťažko povedať, čo môžeme očakávať v nasledujúcich rokoch, mali by sme sa však snažiť byť pripravení na všetko, pracovať na sebe a rozvíjať svoje vnútro a byť čo najmenej závislí.
Súvisiace články
