Akákoľvek kríza, akákoľvek vážna zmena – to je nový obrat osudu.
Treba to prijať ako danosť, ako znamenie osudu a začať nový život.“
Chápem, že žiť treba, ale nechce sa mi žiť. Šéf ma nenávidí. S mamou nenachádzam spoločnú reč. Môj otec mal epilepsiu a bol alkoholik. Vzťahy s mužom sa už štvrtý rok nedaria. Má rakovinu a psychické problémy. Naozaj si nechcem zakladať rodinu a deti.
Na univerzite študujem nasilu; Možno som tam pred štyrmi rokmi nemala ani nastúpiť.
Zdá sa mi, že život stojí na mieste, akoby mi ho niekto ukradol. Urogenitálne infekcie sa nedarí vyliečiť už tri roky. Treba všetko napraviť, ale niet síl. Čo sa mám zastreliť?“
Ten, kto chce zmeniť svoj osud, musí zmeniť seba a svoj charakter. Boj s osudom nemá zmysel. Náš osud odráža len to, aký je náš vnútorný stav, naše superhlbinné emócie. Ak sa človek pokúsi ísť proti osudu, môže dostať ešte viac problémov a nevyliečiteľných chorôb.
Vynakladáme obrovské množstvo energie na boj s osudom, keď sa snažíme zmeniť situáciu na vonkajšej úrovni bez toho, aby sme zmenili čokoľvek vo vnútri. Zmeniť svoj osud k lepšiemu a nezmeniť svoj charakter je pokus ísť proti Božej vôli a oklamať Boha. Boj s osudom vedie k rastu pýchy.
Jeden z obľúbených prípitkov banditov znie takto: „Aby sme mali všetko a aby sa nám nič za to nestalo!“ Človek chce prijímať rôzne dary života, no zároveň sa nechce obetovať ani navonok, ani vnútorne.
Vnútornou obeťou môže byť odpustenie tomu, kto vás urazil. Keď odpustíte, znamená to, že ste prijali Božiu vôľu. Obetovať sa a prijať Božiu vôľu znamená netrpieť kvôli tomu, čo sa už stalo, necítiť nespokojnosť s prítomnosťou, nepohŕdať ňou a nebáť sa budúcnosti.
Ak sa vám niečo na svete nepáči, – meňte to. Ale zabíjať svet svojou nespokojnosťou je neprijateľné. Pamätajte, že nespokojnosť s okolitým svetom je nespokojnosťou s Bohom, je to boj s osudom.
K zmene osudu dochádza prostredníctvom zmeny svojho vzťahu k svetu. V prvom rade je potrebné činiť pokánie, naučiť sa správne zaobchádzať s ľuďmi, obetovať sa, starať sa, byť úprimný, súcitný, odvážny, nezávislý. Každý človek môže tieto vlastnosti v sebe rozvíjať.
Ak sa človek pravidelne postí, hladuje, odpútava sa, pomáha druhým, má to priaznivý vplyv na jeho dušu. Niet divu, že mnohí odborníci sa domnievajú, že pôst lieči takmer všetky choroby. Počas pôstu sa naše pravé ja začína otvárať, prichádza energia a telo sa zotavuje.
ĽUDIA SA K NÁM SPRÁVAJÚ TAK, AKO SA MY VNÚTORNE SPRÁVAME K NIM.
Ak sa človeku zdá, že ho šéf nenávidí, tak má v sebe nenávisť k ľuďom aj on. Pyšní ľudia nie sú schopní robiť kompromisy. Ježiš Kristus povedal: „Blahoslavení mierotvorcovia .“ Mierotvorec je niekto, kto je pripravený robiť ústupky a vyjednávať.
Choroby vášho otca svedčia o pýche, problémoch v duši a skreslenom videní sveta. Keď človek začne bojovať s osudom a s Bohom, stráca pocit šťastia, ktorý je nám daný prostredníctvom lásky. Vnútornú prázdnotu človek zapĺňa alkoholom, drogami, rôznymi excesmi.
Ak človek odmieta prijať situáciu a vzdať sa svojich vonkajších a vnútorných pripútaností, potom sa uňho zapne program sebazničenia. V dôsledku toho sa objavujú vážne ochorenia – napríklad cukrovka, epilepsia, rakovina, schizofrénia.
Postup na univerzitu a zhoršenie vzťahov s mužom spolu do seba zapadali, pretože kvôli koncentrácii na vedomie a blaho rástla pýcha. Vysokoškolské vzdelanie je jedným zo znakov blahobytného osudu. Ak človek nie je v harmónii sám so sebou, tak štúdium môže výrazne narušiť duševnú rovnováhu.
Nie je prekvapujúce, že štúdium vám ide ťažko. Keď je energia nasmerovaná nie na dušu, ale na vedomie a schopnosti, pýcha rastie. Podvedomý mechanizmus sebazáchovy brzdí rozvoj schopností a bráni úspešnému štúdiu.
V takýchto prípadoch má človek nechuť učiť sa, objavujú sa rôzne problémy: strácajú sa dokumenty, vznikajú ťažkosti so štúdiom, s komunikáciou v kolektíve. Najprv sa človek čuduje, potom začne nenávidieť a byť urazený. Neuvedomuje si, že ho osud pomocou neúspechov zachraňuje upokojujúc jeho pýchu.
Naše vedomie sa snaží dosiahnuť cieľ a opakuje nám: „Musíme.“ Duša a pocity hovoria: „Chcem.“ Pre dušu je proces dôležitejší ako cieľ. Cieľ aj postup sú dôležité, ale prvoradá je duša, preto je proces dôležitejší ako cieľ.
Len ten cieľ, ktorý presahuje život, môže byť dôležitejší ako proces. Tým cieľom je láska k Bohu. Akékoľvek ďalšie ciele zostávajúce v rámci života sú druhoradé.
Keď príliš vášnivo sledujeme sekundárne ciele, na prvé miesto kladieme vedomie. Pýcha sa zintenzívňuje, sú problémy s dušou a potom s morálkou. Keď je však pre nás duša na prvom mieste, vtedy rozmýšľame, ako svoj cieľ dosiahnuť. V tomto prípade účel nesvätí prostriedky.
Ak žena vie milovať, znášať sa, ustupovať, starať sa, radovať sa, robiť kompromisy, žiť s citmi, potom je v harmónii sama so sebou. Žiť v harmónii so svojou dušou je oveľa dôležitejšie ako rodina, prosperita, bohatstvo, moc, zdravie a akékoľvek iné vedľajšie ciele.
Prečo vám vzťahy s mužmi nefungujú? V každom vzťahu sa musíte obetovať, míňať silu a energiu na starostlivosť, pozornosť, komunikáciu. Je potrebné mať rezervu energie na vytvorenie a udržanie rodiny, na narodenie a výchovu budúcich detí.
Pyšný človek môže navonok pôsobiť energicky, no má málo hlavnej, jemnej energie. Táto energia vyprchá, keď človek zápasí s Božou vôľou, so svojím vlastným osudom. Človek, ktorý žije len svojimi túžbami a chce všetko získať hneď, začína bojovať s osudom a nerobí si zásoby energie do budúcnosti.
Takáto žena si nechce založiť rodinu a deti. V kontakte s milovanou osobou chce iba dostávať pôžitky, ale nechce sa obetovať kvôli rodine a deťom. Jej energia nesmeruje k deťom, nie k zakladaniu rodiny, ale k fyzickým a duchovným pôžitkom.
Sexuálna energia by mala slúžiť na zabezpečenie budúcich detí. Keď je žena v jednote s mužom, jej hlavnou podvedomou túžbou je zabezpečiť energiu deťom. Ak myslí len na rozkoš, berie energiu deťom. Urogenitálne infekcie, ktoré lekári nevedia vyliečiť, sú nevyhnutné pre spásu duše.
Posledná veta vášho listu opäť potvrdzuje diagnózu pýchy. Pyšný človek sa protiví osudu, nedokáže prijať poníženie svojho ega, krotiť ho, obmedzovať svoje túžby, premieňať taktickú energiu na strategickú.
Takýto človek je náchylný na konzum, takže problémy, ponižovanie, obmedzovanie jeho túžob sú pre neho katastrofou. Je pre neho ľahšie zomrieť, ako sa obmedzovať.
Človek, ktorý cíti Božiu vôľu, ktorá ho obmedzuje dnes, aby mal zajtra prosperitu – prežije. Vytvára rodinu, rodia sa mu deti, má budúcnosť.
Po kríze v roku 2008 sa jeden z najbohatších ľudí v Nemecku, spolumajiteľ koncernu Volkswagen, vrhol pod vlak. Príčinou samovraždy bol prepad akcií jeho firmy. Potom cena akcií stúpla, no muž bol už pochovaný. Prečo sa mimoriadne prosperujúci a úspešný človek hodil pod vlak? Mal všetko, jeho blahobyt sa pre krízu len mierne zhoršil.
Človek má určitý obraz sveta, ktorý sa zrazu začne rúcať. Nezáleží na tom, koľko mu zostane – aspoň miliarda. Spácha samovraždu, pretože duchovné územie, ktoré ovláda, je zničené. Toto je pýcha.
Akákoľvek kríza, každá vážna zmena je novým obratom osudu. Treba to brať ako samozrejmosť, ako znamenie osudu a začať nový život. Dá sa to prirovnať k ceste: prídete na nové miesto a začnete nový život. Akákoľvek vážna alebo nevyliečiteľná choroba znamená aj nový osud.
Z malého dieťaťa sa najskôr stane mladý muž a potom dospelý. Sú to úplne iní ľudia: iné telo, iná mentalita, iný charakter. Spája ich len vnútorný stav, ktorý nazývame duša.
Duša je večná, všetko ostatné sa mení. Táto zmena je kľúčom k rozvoju. Ak dieťa nechce vyrásť, zostane dieťaťom, jeho vývoj sa zastaví. Ak chce človek žiť v obraze sveta, ktorý si nakreslil, zastaví sa aj jeho vývoj. Keď sa vývoj skončí, duša začne umierať a vtedy prichádza človeku na pomoc spása v podobe nešťastí a chorôb.
Nedávno som sa dozvedel o samovražde známeho amerického herca. Bol symbolom životnej radosti, cieľavedomosti a sexuality. Životný optimizmus je radosť, že vám všetko vychádza. Cieľavedomosť je sústredenie sa na pud sebazáchovy. Sexualita je sústredenie sa na inštinkt pokračovania rodu.
Môže byť človek so zvýšenou pýchou veselý? Môže – kým v jeho živote ide všetko podľa jeho scenára, kým sa jeho túžby a plány napĺňajú. Stáva sa to u inteligentných, energických a talentovaných ľudí.
Postupne si človek zvykne, že mu všetko vychádza, že jeho vôľa a vedomie mu dajú všetko, čo chce. Ale zrazu dôjde k zlyhaniu, zasiahne Božia vôľa.
Ak človek nepochopí, že treba prijať Božiu vôľu, že je preňho pripravená iná budúcnosť a nie všetko v jeho živote dopadne podľa jeho scenára, tak začne vnútorne bojovať s osudom.
Strach z budúcnosti, podráždenie, nenávisť, nespokojnosť so svojím životom a so sebou samým – to je boj s osudom a odmietanie Božej vôle.
Tomuto hercovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu a už nemohol žiť svoj bývalý život. S novým scenárom svojho osudu sa nezmieril. Myslel si, že je lepšie zomrieť, ako stratiť svoj zaužívaný, pohodlný spôsob života.
Nechcel dostať nový osud, zmeniť sa a stať sa iným človekom. Neochota zmeniť sa je jedným z hlavných znakov pýchy.
Boj s osudom sa prejavuje v neochote prijať nový scenár svojho života, v silnej ľútosti nad minulosťou a odmietaní prítomnosti. Toto je agresia voči času, jednej zo základných veličín Vesmíru. V konečnom dôsledku je to agresia voči Bohu.
Mnoho ľudí neprijíma to, čo sa stalo a vnútorne bojuje s osudom. Rozčuľujú sa a všemožne dávajú najavo svoju nespokojnosť.
Ich vnútorná energia je zameraná na boj s Bohom. V dôsledku prudkého poklesu energie sa cítia prázdni, upadajú do skľúčenosti, depresie, strácajú zmysel života a môžu spáchať samovraždu. Boj s osudom je samovraždou.
S.N. Lazarev „Prejavy pýchy“https://lazarev.ru/…/menyaemsya-myi-menyaetsya-i-nasha…/