Jedlo ako jed – jedlo ako liek

Nedávno som bola navštíviť babičku Milku.Má 87 rokov a je čulá na tele i na duši.Večer sme sedeli pri poháriku červeného, ktoré si ona  leje do sladkého čaju a pojedali šalátik. Ja normál čerstvú zeleninku so zálievkov hodnou vysokého štátneho ocenenia a ona si dala vraj jemne osmaženú papričku a paradajku s chlebíkom a masťou.Hmmm ,mňa by to poslalo v noci na WC alebo na pohotovosť.Babičku to transportovalo do sladkej ríše snov.

Odpovědnost je v našich rukách

Postarejte se o mě, milujte mě, uzdravte mě… To je dnešní svět
Není Vám to povědomé ? Naprosto drtivá většina lidí je takto nastavena. A společnost nás v tomto neochvějně vede. Společnost nás učí, že na všechno máme své lidi. No nakonec proč ne. Nemůžeme přeci znát a umět všechno. Na tom by nebylo nic špatného. Ale přece jen je na tom hodně zlého. Je to tak zažité do podvědomí, že už ani my sami nejsme odpovědní sami za sebe. Jak to myslím ?