Medzi životami
Tak prichádza nový článok,
na tému minulé životy a všetko okolo nich… v tomto prípade bardo, teda obdobie medzi životami 🙂 … mnohé informácie som použila z knihy Učenie duší od Michaela Newtona. i keď túto knihu momentálne nemám doma, niečo si z nej ešte pamätám 😀 .. tak tu podávam menší výcuc 🙂 .. inak odporúčam túto knihu každeému.. skvelé a jednoduché čítanie ..
Známy psychiater, ktorý v posledných desiatich rokoch vzal prostredníctvom hypnózy v čase späť stovky svojich pacientov tvrdí, že väčšina subjektov je schopná o dobe medzi životami rozprávať rovnako ľahko ako o svojich reinkarnáciách a všetci opisujú duchovný svet rovnako.
Mnohokrát sa subjektov pýtal na takzvané „strašidlá“, alebo duchov, ktorí strašia ľudí. Subjekty odpovedali, že sú to blízki príbuzní, ktorí nás varujú pred prípadným nebezpečím, alebo niekto, kto zomrel násilnou smrťou a neuvedomil si, že je mŕtvy. Tieto duše sa často „pridružujú“ k ľuďom a ťažia ich.. Síce nie úmyselne, ale preto, lebo si myslia, že im môžu pomôcť dostať sa do svetla. Každá duša má po smrti určitý limit, ktorý musí dodržať, aby sa mohla dostať preč. K tomu musí prísť nejaká duša, najčastejšie z rodiny duše zosnulého. Lenže často sa stáva, že si duše neuvedomujú, že už nemajú telo, alebo sa cítia dlžné a preto chcú zostať s nejakou osobou na Zemi. Duše, ktoré tu ostali nazývame aj diskarnáti alebo separáti. No a čo sa odohráva, keď už je duša v barde? V knihách sa môžeme dozvedieť, že v duchovnom svete sú školy, ošetrovne, knižnice a veľa iných miest prirovnávajúcych sa k tým na Zemi.